Spojte sa s nami:

Ako LEGÁLNE monitorovať zamestnancov?

pixabay.com

Novinky

Ako LEGÁLNE monitorovať zamestnancov?

Monitorovanie zamestnancov sa v súčasnosti čoraz viac objavuje v pracovnoprávnej sfére ako dôležitý prvok kontroly zamestnancov, a to aj z dôvodu enormne rýchleho vývoja technológie, ktorá je spôsobilá monitorovať rôzne aspekty činnosti zamestnanca. Aj napriek tejto skutočnosti podstatná časť zamestnávateľov nemá vedomosť, akým spôsobom si riadne plniť svoje povinnosti v tejto oblasti tak, aby monitorovanie zamestnancov bolo v súlade so zákonom.

Monitorovanie zamestnancov a legislatíva

Je potrebné zdôrazniť, že výkon práce v zásade nie je možné považovať za oblasť, ktorá by spadala do súkromnej sféry zamestnanca. Na druhej strane je však zrejmé, že v súčasnosti zamestnanci trávia v mieste výkonu práce podstatnú časť svojho času, a preto by mali mať možnosť si v primeranom rozsahu vyriešiť svoje súkromné záležitosti aj v práci a za týmto účelom by im mal zamestnávateľ zabezpečiť súkromie.

Uvedenú skutočnosť potvrdil aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý dospel k záveru, že zamestnanec môže dôvodne očakávať súkromie na pracovisku, a to aj pre oblasť komunikácie prostredníctvom elektronickej pošty, telefonických hovorov, písomností a pod.

Ak má teda zamestnávateľ záujem zasiahnuť do tohto súkromia zamestnanca monitorovaním, je tak oprávnený realizovať, avšak iba za splnenia viacerých podmienok, ktoré vyplývajú zo zákona, prípadne z ustálenej rozhodovacej praxe súdov.

Právo zamestnávateľa monitorovať svojich zamestnancov vyplýva z ustanovenia § 13 ods. 4 Zákonníka práce: „Zamestnávateľ nesmie bez vážnych dôvodov spočívajúcich v osobitnej povahe činností zamestnávateľa narúšať súkromie zamestnanca na pracovisku a v spoločných priestoroch zamestnávateľa tým, že ho monitoruje, vykonáva záznam telefonických hovorov uskutočňovaných technickými pracovnými zariadeniami zamestnávateľa a kontroluje elektronickú poštu odoslanú z pracovnej elektronickej adresy a doručenú na túto adresu bez toho, aby ho na to vopred upozornil.“

Z tohto dôvodu je zrejmé, že zamestnávateľ je v zásade oprávnený monitorovať zamestnanca, avšak nie je oprávnený tak robiť bez akýchkoľvek obmedzení.

Podmienky, za ktorých je zamestnávateľ oprávnený monitorovať zamestnancov, boli prehľadne špecifikované Európskym súdom pre ľudské práva v rozhodnutí Bărbulescu proti Rumunsku, pričom v tejto súvislosti je možné konštatovať, že tieto podmienky sú v zásade obsiahnuté aj v spomínanom § 13 ods. 4 Zákonníka práce.

Predmetné podmienky monitorovania zamestnancov je možne zhrnúť nasledovne:

  1. je nevyhnutné zamestnanca informovať o monitorovaní, a to vopred pred začatím takéhoto monitorovania,
  2. rozsah monitorovania a stupeň narušenia zamestnancovho súkromia musí byť primeraný,
  3. musia existovať oprávnené dôvody zamestnávateľa odôvodňujúce potrebu monitorovania,
  4. zamestnávateľ je povinný posúdiť, či nie je možné založiť monitorovanie na menej invazívnych prostriedkoch,
  5. zamestnávateľ musí prijať opatrenia, aby negatívne následky monitorovania pre zamestnanca boli čo najmenšie,
  6. prijaté primerané opatrenia musia zabezpečiť ochranu súkromia zamestnanca v čo najširšej miere.

Vzhľadom na vyššie uvedené je pred začatím monitorovania zamestnancov vhodné zo strany zamestnávateľa vypracovať interný predpis, v ktorom zamestnávateľ zdokumentuje splnenie všetkých vyššie uvedených predpokladov pre legálne monitorovanie zamestnancov a zároveň zamestnancov, ktorí sú monitorovaní, preukázateľne oboznámi s týmto dokumentom.

Ako príklad takéhoto zdokumentovania možno uviesť nasledovný text:

„Zamestnávateľ upozorňuje zamestnanca, že ho monitoruje na pracovisku, a to kamerovým systémom umiestneným v prevádzke zamestnávateľa, v ktorej zamestnanec pracuje. Zamestnávateľ zaviedol kamerový systém z dôvodu, že v minulosti bol v prevádzke spáchaný trestný čin lúpeže, ako aj z dôvodu, že pri výkone pracovnej činnosti zamestnancov pracujúcich v prevádzke dochádzalo z ich strany k nesprávnemu nakladaniu s hotovosťou a inými ceninami, v dôsledku čoho vznikla zamestnávateľovi škoda.

Rozsah monitorovania zamestnanca bol zamestnávateľom prispôsobený na nevyhnutnú úroveň. Kamerové záznamy sa vyhotovujú iba v čase, keď je prevádzka otvorená a prístupná verejnosti, pričom kamerovým systémom je monitorovaná iba vybraná časť priestoru v oblasti, v ktorej je umiestnená pokladňa.

Stupeň narušenia súkromia zamestnanca je tým pádom minimálny. Zamestnávateľ pristúpil k tejto forme monitorovania, nakoľko menej invazívne prostriedky neboli spôsobilé zabezpečiť ochranu majetku zamestnávateľa, ako aj života a zdravia osôb nachádzajúcich sa v priestoroch.

Zamestnávateľ prijal všetky primerané opatrenia, aby následky monitorovania zamestnanca boli čo najmenšie a najmiernejšie, najmä: zobrazovacie jednotky kamerového záznamu sú umiestnené v priestore, ktorý je zabezpečený proti prístupu neoprávnených osôb, kamerové záznamy sa uchovávajú iba po dobu pätnásť kalendárnych dní, prístup ku kamerovým záznamom má iba štatutár zamestnávateľa, monitorovaná oblasť je zreteľne označená upozornením o použití a umiestnení kamerového systému.“

S ohľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že v praxi častokrát dochádza k porušeniu zákona pri monitorovaní, hoci zamestnávateľ môže jednoducho a rýchlo zosúladiť monitorovanie s aktuálnou právnou úpravou a predísť tak sankciám zo strany príslušných kontrolných úradov, ako aj povinnosti uspokojiť nároky monitorovaných zamestnancov, ktoré vznikli v dôsledku protiprávnej činnosti zamestnávateľa.

 

Zobraziť všetky články od Lenka Katríková


O autorovi

JUDr. Lenka Katríková – je senior advokátkou v advokátskej kancelárii Stentors, pričom v oblasti advokácie pôsobí od roku 2010. V roku 2014 sa stala spoločníčkou a konateľkou advokátskej kancelárie sídliacej v Starom meste v Bratislave, v mene ktorej vykonávala advokáciu až do roku 2018.

Zameriava sa predovšetkým na oblasť obchodného práva vrátane práva obchodných spoločností a zmluvnej agendy, ochrany osobných údajov, pracovného práva, práva duševného vlastníctva so zameraním sa na právo ochranných známok, ako aj práva verejného obstarávania vrátane oblasti registra partnerov verejného sektora. Prínosom k jej skúsenostiam je aj participácia na rozsiahlych právnych auditoch a rôznych projektoch s cezhraničným prvkom.

Kontakt: www.stentors.eu / mail: katrikova@stentors.eu / mobil: +421 908 731 053

 

Odoberajte novinky Biznis klubu na Váš mail

* indicates required

Vyjadri svoj názor

Prepájam podnikateľov, organizujem rôzne stretnutia a vzdelávacie aktivity zamerané na podnikateľov. Rád diskutujem na témy o podnikaní a usmerňujem správnymi otázkami - takto spoločne hľadáme odpovede a riešenia. Som členom Slovenskej živnostenskej komory (predseda krajskej zložky v Nitre). Mám rád kávu, vo voľnom čase brázdim hory na horskom bicykli.

Viac v kategórii Novinky

Najčítanejšie:

Sledujte nás na Facebooku:



Odporúčame



Odporúčame:

Autori článkov pre portál:

Biznisklub.sk ISSN 2585-9250

Marek Štrba – šéfredaktor

Miroslav Gandžala – účtovníctvo

Ing. Michal Kučera – pokladnice, VRP

Ing. Ondrej Mizerák M. Sc. – podnikateľské poradenstvo

JUDr. Martin Bajužík – advokát

Mgr. Andrej Srnka – technické zabezpečenie / GDPR

JUDr. Katarína Kročková – ochrana osobných údajov / GDPR

Ing. Soňa Ondrejková – biznis mentoring a tvorba individuálnych biznis riešení

JUDr. Lenka Katríková – obchodné právo, ochrana osobných údajov, duševné vlastníctvo

JUDr. Zuzana Niederlandová – právo a legislatíva

Ing. Emil BURÁK, PhD. – ekonóm a daňový odborník

Peter Tomčány – účtovníctvo a účtovné poradenstvo

 

Zobraziť všetkých autorov

Na vrch