Spojte sa s nami:

Čo je to KRYPTOMENA a akú má právnu povahu?

Novinky

Čo je to KRYPTOMENA a akú má právnu povahu?

Kryptomeny predstavujú úplne novú a jedinečnú hodnotu, s existenciou ktorej sa momentálne snažia vysporiadať nielen jednotlivci, ale aj podnikatelia. Z doterajších štatistík(1) vyplýva, že za posledné dva roky došlo k diametrálnemu nárastu počtu subjektov, ktorí prijímajú platby v kryptomenách. Okrem uvedeného sú v súčasnosti kryptomeny aj predmetom investícií zo strany podnikateľov, ktorí s nimi obchodujú na burzách.

Čo je to KRYPTOMENA

Vzhľadom na skutočnosť, že ide o novodobú unikátnu technológiu, ktorá je postavená na úplne odlišných a jedinečných princípoch, v praxi vyvstávajú otázky o povahe kryptomien, ako aj právnych aspektoch, ktoré sa ich týkajú.

Je tomu tak preto, že kryptomeny sa stávajú každodennou súčasťou podnikateľskej sféry a osoby, ktoré držia kryptomeny, prijímajú, vymieňajú ich, obchodujú s nimi a pod., sa musia vysporiadať s otázkami akými sú napr. vlastníctvo ku kryptomenám, povinnosť ich zdaňovania, možnosť zriadenia záložného práva či iného nakladania s kryptomenami a s tým súvisiace práva a povinnosti.

Momentálne sa riešenia iba hľadajú, a to nielen na národnej ale aj globálnej úrovni, pričom zatiaľ vo viacerých sférach panuje právna neistota, ktorá má nepochybne negatívne dôsledky na ďalší rozvoj v oblasti kryptomien a s tým spojený rozmach podnikania.

Asi najviac frekventovanejšou diskusiou v oblasti kryptomien je otázka, akú právnu povahu majú kryptomeny. Pre zodpovedanie tejto otázky je nevyhnutné posúdiť technickú stránku kryptomien, ich vlastnosti, ako aj možnosti nakladania s nimi.

Veľmi zjednodušene povedané, je kryptomena vo svojej najprimárnejšej povahe iba určitý zápis v programovacom jazyku (kód), ktorý je uložený v jednotlivých uzloch (počítačoch). Na druhej strane je zrejmé, že tomuto zápisu je prisudzovaná určitá hodnota, význam a dôležitosť. V súčasnosti sú vedené rozsiahle diskusie najmä na tému, či kryptomeny sú peniazmi, menami, komoditami, právami alebo inými predmetmi právnych vzťahov.

Pred bližšou analýzou je nevyhnutné opätovne zdôrazniť, že v oblasti kryptomien dochádza k tak rýchlemu a zásadnému technologickému vývoju, že je veľmi problematické zadefinovať alebo legálne vymedziť kryptomenu ako takú, keďže kontinuálne vznikajú rôzne deriváty a odnože kryptomien, ktoré nedisponujú všetkými vlastnosťami Bitcoinu (ako prvej kryptomeny vo vlastnom zmysle slova), avšak v zásade je ich možné zaradiť do tejto oblasti.

Táto skutočnosť sa premieta aj v posudzovaní jednotlivých kryptomien zo strany vybraných štátnych a verejných autorít, ktoré nie sú spôsobilé stanoviť pravidlá pre celú oblasť kryptomien a v zásade sa obmedzujú iba na konkrétne individuálne prípady.

V prípade peňazí a mien, je potrebné poukázať na skutočnosť, že so vznikom internetu a značným zvýšením počtu jeho užívateľov (2) bol spojený rozvoj novej podoby peňazí, a to v ich digitálnej podobe. Európska centrálna banka považuje kryptomeny za virtuálne meny, ktoré definuje ako digitálnu reprezentáciu hodnôt, ktorá nie je vydaná centrálnou bankou, úverovou inštitúciou alebo inštitúciou vydávajúcou elektronické peniaze a ktorá môže byť za určitých okolností použitá iba ako alternatíva k peniazom.(3) Európska centrálna banka zároveň zdôraznila, že virtuálne meny nespadajú pod súčasnú legálnu definíciu peňazí ani štátnych mien.

S právnou povahou kryptomien sa vysporiadavali aj iné štáty, napríklad v Spojených štátoch amerických boli medializované viaceré prípady, v ktorých bolo vyslovené, že niektoré kryptomeny sa považujú za cenné papiere (securities), nakoľko spĺňajú všetky elementy tzv. Howey testu.(4) V Nemecku sa Nemecké federálne ministerstvo financií (Bundesministerium der Finanzen)v auguste 2013 vyjadrilo k povahe Bitcoinu, pričom uviedlo, že Bitcoin je možné podľa vtedajšej právnej úpravy považovať za finančný nástroj.

Ak sa však vrátime k povahe kryptomien, je zrejmé, že nejde o hmotnú vec, akou sú napríklad mince alebo bankovky. Uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že osoba, ak aj „získala“ kryptomenu, tak táto skutočnosť neznamená, že by danú kryptomenu držala v hmatateľnej podobe. Pre možnosť „držať“ vlastné kryptomeny bola vytvorená tzv. peňaženka (wallet), ktorou sa rozumie softvérový program, ktorý ukladá súkromný kľúč  – private key (niečo ako PIN)(5) a verejnú adresu – public adress (niečo ako číslo bankového účtu)(6) umožňujúce posielať a získavať kryptomeny prostredníctvom blockchainu. Je zrejmé, že v peňaženke sa neukladajú samotné kryptomeny, nakoľko tieto naďalej zostávajú iba vo forme zápisu v blockchaine. V peňaženke sa v zásade „ukladajú“ iba súkromný kľúč a verejná adresa, a teda v praxi ide v podstate akoby o správu hesiel.(7)

Vzhľadom na vyššie uvedené by podľa súčasnej právnej úpravy bolo možné kryptomeny zaradiť medzi tzv. inú majetkovú hodnotu v zmysle ustanovenia § 118 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“).(8) 

V rámci širšej odbornej diskusie boli prezentované názory o povahe kryptomien ako cenných papierov, avšak uvedený záver nemá oporu v aktuálnej právnom poriadku Slovenskej republiky, nakoľko v zmysle ustanovenia § 2 ods. 2 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) (ďalej len „Zákon o cenných papieroch“) sústavu cenných papierov tvoria iba tie druhy cenných papierov, ktoré sú uvedené v taxatívnom výpočte v dotknutom zákonnom ustanovení, pričom kryptomeny nie sú uvedené v tomto uzavretom výpočte (numerus clausus).

V danej súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, že aj povaha samotných cenných papierov je v praxi rozporuplná, pričom rozhodujúcu úlohu zohráva podoba cenného papiera. „Kým listinný cenný papier má aj svoju hmotnú podobu, teda fyzicky existuje a možno ho na základe uvedeného prirovnať k veci v právnom zmysle slova, zaknihovaný (dematerializovaný) cenný papier existuje len ako virtuálny zápis, a teda vecou podľa súčasnej právnej úpravy byť nemôže.“(9)

Praktické riešenie danej situácie v prípade zaknihovaných cenných papierov bolo zavedené zákonodarcom, ktorý v § 9 ods. 2 Zákona o cenných papierov uviedol, že na cenné papiere sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka o hnuteľných veciach, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak, a teda hoci zaknihovaný cenný papier nie je vecou v pravom zmysle slova, bude sa v niektorých prípadoch na neho nahliadať ako na vec.

Samotný Súdny dvor Európskej únie uviedol, že je nepochybné, že virtuálna mena Bitcoin nepredstavuje cenný papier, ktorý „by priznával vlastnícke právo v právnických osobách ani iný porovnateľný cenný papier.(10) Nakoľko však v súčasnosti v právnom poriadku Slovenskej republiky neexistuje žiadne zákonné ustanovenie, ktoré by obdobne ako pri cenných papieroch uvádzalo, že na virtuálne meny sa budú vzťahovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o hnuteľných veciach alebo ustanovenia Zákona o cenných papieroch, je potrebné povahu virtuálnych mien posudzovať ako inú majetkovú hodnotu.

V právnom poriadku Slovenskej republiky nie je zavedená legálna definícia pojmu „majetková hodnota“

Vo všeobecnosti však platí, že za inú majetkovú hodnotu považujeme objekty, ktoré nie sú vecou ani právom, avšak aj napriek uvedenému majú určitú majetkovú hodnotu.(11) Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že kryptomeny sú svojou povahou najbližšie k inej majetkovej hodnote, pričom z tohto dôvodu by sa k nim malo pristupovať obdobným spôsobom.

Zodpovedanie tejto otázky a určenie povahy kryptomeny sa čím ďalej javí ako žiadúce, nakoľko v súčasnosti sú riešené situácie, v ktorých práve povaha kryptomien určuje práva a povinnosti zainteresovaných osôb. V prvom rade sa vedie rozsiahla diskusia o otázke, kto sa z právneho hľadiska považuje za majiteľa kryptomeny.

Vzhľadom na skutočnosť, že kryptomena nie je vecou, nie je možné hovoriť o vlastníkovi s vlastníckym právom

Vzhľadom na technologickú stránku kryptomien je možné za majiteľa kryptomeny považovať osobu, ktorá disponuje súkromným kľúčom k verejnej adrese a je teda spôsobilá odosielať kryptomeny z verejnej adresy. Ako však ošetriť prípady, v ktorých bude takýto súkromný kľúč protiprávne získaný treťou osobou? V prípade súdnych sporov to bude iba zabezpečením relevantných dôkazných prostriedkov a unesením dôkazného bremena o legitímnom získaní súkromného kľúča.

Skutočnosť, že kryptomeny je možné považovať za inú majetkovú hodnotu dosvedčuje aj fakt, že kryptomeny sú fakticky spôsobilé byť predmetom záložného práva. V súčasnosti sú realizované viaceré schémy, v rámci ktorých je kryptomena držaná ako záloh, pričom ak sa jej hodnota zníži pod výšku pohľadávky, ktorú zabezpečuje, dochádza k jej výmene za inú kryptomenu, prípadne za fiat peniaze.(12) Rovnako môžu byť kryptomeny predmetom dedenia, ako aj súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov.(13)

Nutnosť vysporiadať sa s povahou kryptomien vyvstala aj trestných konaniach, keďže niektoré trestné činy boli spáchané s využitím kryptomien.(14)  V praxi je predovšetkým riešené, ako ďalej naložiť so zadržanými kryptomenami. V Spojených štátoch amerických napr. FBI zadržala niekoľko tisíc bitcoinov pri zrušení ilegálneho serveru Silk Road, prostredníctvom ktorého dochádzalo k obchodovaniu s omamnými a psychotropnými látkami, a to práve za bitcoiny. Zadržané bitcoiny boli údajne predané v aukcii osobe, ktorá ich následne venovala na podporu charitatívneho projektu.

Zhrnúc vyššie uvedené je možné konštatovať, že ku dnešnému dňu nedošlo k jednoznačnému ustáleniu sa na povahe kryptomien, avšak v právnom prostredí Slovenskej republiky je podľa súčasnej právnej úpravy potrebné kryptomeny nepochybne považovať za iné majetkové hodnoty.

_______________________________________________________________________

Legenda k článku

1.) Viď napr. mapu subjektov, ktorí akceptujú platbu kryptomenami, uverejnenú na stránke: https://coinmap.org/#/world/47.37231462/19.80285645/3

2.) Podľa stránky https://internetworldstats.com/stats.htm k 30.júnu 2018 je evidovaných 4,208,571,287 užívateľov internetu.

3.) Analýza Európskej centrálnej banky s názvom „Virtual currency schemes – further analysis“ z februára 2015, ktorá je zverejnená na stránke: https://www.ecb.europa.eu/pub/pdf/other/virtualcurrencyschemesen.pdf.

4.) Najvyšší súd Spojených Štátov Amerických v tzv. Howeyho prípade (SEC. V W.J.Howey Co., 328 U.S. 293 (1946) vyslovil, že za investičnú zmluvu, ktorá je považovaná za cenný papier, sa považuje zmluva, ktorou sa investujú peniaze do spoločného podniku s rozumným očakávaním profitu odvodeného od podnikateľského alebo manažérskeho úsilia iných. Americká inštitúcia U.S. Securities and Exchange Commission vo svojom reporte z júla 2017 uviedla, že DAO tokeny ako jednotky špecifickej kryptomeny vyhovujú Howeyho testu, nakoľko konštituujú investičný kontrakt, a teda sa považujú za cenný papier, ktorý je regulovaný príslušnými zákonmi.

5.) pri Bitcoine existuje až 2256 možností súkromného kľúča, pričom súkromný kľúč sa zobrazuje ako súbor písmen a číslic zložený zo 64 prvkov v rámci šestnástkovej formy.

6.) Verejnú adresu si nevolí užívateľ, ale táto sa automaticky odvodzuje od súkromného kľúča, a to prostredníctvom rôznych kryptografických vzorcov (napr. Elliptic Curve Cryptography, SHA256 a RIPEMD160). Napr. verejná adresa Bitcoinu sa skladá z 34 číslic a písmen.

7.) Zaujímavosťou je, že zo súkromného kľúča je možné zistiť verejnú adresu, avšak naopak je to takmer nemožné. Ak teda užívateľ chce poslať kryptomenu, musí zadať verejnú adresu, na ktorú má záujem kryptomenu poslať, a zároveň z vlastnej adresy uvedené potvrdí svojím súkromným kľúčom, čím de facto transakciu podpíše.

8.) Podľa § 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka „predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci, pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva a iné majetkové hodnoty.“

9.) Števček, M. Dula, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 – 450. Komentár, Praha : C. H. Beck, 2015, str. 743

10.) Rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C-264/14 v právnej veci Skatteverket (Švédska daňová správa) vs. D. Hedqvist

11.) Zväčša ide o určité súbory práv a povinností (napr. obchodný podiel) alebo nehmotné statky (ochranná známka).

12.) Uvedený postup býva zväčša naprogramovaný ako smart contract.

13.) Pričom pri riešení praktických otázok spojených v tejto oblasti s kryptomenami je možné postupovať analogicky ako pri obchodnom podiele alebo ochrannej známke, ktoré je možné taktiež zaradiť medzi iné majetkové hodnoty.

14.) Napríklad v trestnom konaní pre spáchanie zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok bola zaistená virtuálna mena bitcoin vo výške 0,14299232BTC, ktorý sa nachádza na virtuálnej policajne peňaženke číslo XXrgXLBSWdXQqXwAeuhXFCDbXUXXKXBgPn v zmysle príkazu KP TN sp. zn. 1Kv 75/17/3300-39 podľa § 90 ods. 1 písm. b), e) Tr. poriadku zo dňa 05.03.2018.

 

Zobraziť všetky články od Lenka Katríková


O autorovi

JUDr. Lenka Katríková – je senior advokátkou v advokátskej kancelárii Stentors, pričom v oblasti advokácie pôsobí od roku 2010. V roku 2014 sa stala spoločníčkou a konateľkou advokátskej kancelárie sídliacej v Starom meste v Bratislave, v mene ktorej vykonávala advokáciu až do roku 2018.

Zameriava sa predovšetkým na oblasť obchodného práva vrátane práva obchodných spoločností a zmluvnej agendy, ochrany osobných údajov, pracovného práva, práva duševného vlastníctva so zameraním sa na právo ochranných známok, ako aj práva verejného obstarávania vrátane oblasti registra partnerov verejného sektora. Prínosom k jej skúsenostiam je aj participácia na rozsiahlych právnych auditoch a rôznych projektoch s cezhraničným prvkom.

Kontakt: www.stentors.eu / mail: katrikova@stentors.eu / mobil: +421 908 731 053

 

 

Odoberajte novinky Biznis klubu na Váš mail

* indicates required

Vyjadri svoj názor

Prepájam podnikateľov, organizujem rôzne stretnutia a vzdelávacie aktivity zamerané na podnikateľov. Rád diskutujem na témy o podnikaní a usmerňujem správnymi otázkami - takto spoločne hľadáme odpovede a riešenia. Som členom Slovenskej živnostenskej komory (predseda krajskej zložky v Nitre). Mám rád kávu, vo voľnom čase brázdim hory na horskom bicykli.

Viac v kategórii Novinky

Najčítanejšie:

Sledujte nás na Facebooku:

Odoberajte novinky Biznis klubu na Váš mail

* indicates required

Odporúčame



Odporúčame:

Autori článkov pre portál:

Biznisklub.sk ISSN 2585-9250

Marek Štrba – šéfredaktor

Miroslav Gandžala – účtovníctvo

Ing. Michal Kučera – pokladnice, VRP

Ing. Ondrej Mizerák M. Sc. – podnikateľské poradenstvo

JUDr. Martin Bajužík – advokát

Mgr. Andrej Srnka – technické zabezpečenie / GDPR

JUDr. Katarína Kročková – ochrana osobných údajov / GDPR

Ing. Soňa Ondrejková – biznis mentoring a tvorba individuálnych biznis riešení

JUDr. Lenka Katríková – obchodné právo, ochrana osobných údajov, duševné vlastníctvo

JUDr. Zuzana Niederlandová – právo a legislatíva

Ing. Emil BURÁK, PhD. – ekonóm a daňový odborník

Peter Tomčány – účtovníctvo a účtovné poradenstvo

 

Zobraziť všetkých autorov

Na vrch