Spojte sa s nami:

EXEKÚCIE verzus DOHODY O ZRÁŽKACH ZO MZDY

Novinky

EXEKÚCIE verzus DOHODY O ZRÁŽKACH ZO MZDY

Mnoho zamestnávateľov musí v dôsledku splatných peňažných záväzkov zamestnanca vykonávať zo zamestnancovej mzdy zrážky a takto zrazenú časť mzdy odviesť zamestnancovmu veriteľovi. Sú si zamestnávatelia vedomí dopadov tejto povinnosti, resp. vedia ako v takejto situácii postupovať?

Zrážky zo mzdy a zákon

Podrobný výpočet zrážkových titulov, ako aj ich poradie, upravuje § 131 zákonníka práce, pričom platí pravidlo, že zamestnávateľ musí najskôr vykonať prednostné zrážky. Medzi najčastejšie prípady, kedy sa zamestnávateľ (pozn. po vykonaní prednostných zrážok) stretáva s plnením splatných peňažných záväzkov svojich zamestnancov zrážkami z ich mzdy, patria: (i) príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy, (ii) dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa zákonníka práce a (iii) dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov uzatvorená podľa občianskeho zákonníka.

Z povahy dohôd, ako dvojstranného právneho úkonu, automaticky vyplýva, že zrážky zo mzdy je na ich základe možné vykonávať iba so súhlasom dlžníka – zamestnanca, zatiaľ čo pri príkaze na začatie exekúcie tento súhlas potrebný nie je.

Je bežná prax, že zadlžení zamestnanci majú viac ako jeden splatný peňažný záväzok

Zamestnávateľ by mal preto pri odvádzaní zrážok zo mzdy vo vlastnom záujme dbať na poradie oprávnených veriteľov. V prípade, že z dôvodu nedôslednosti zamestnávateľa budú zrážky odvádzané veriteľovi, ktorý je nižšie v poradí, vystaví sa zamestnávateľ riziku, že oprávnený veriteľ bude od neho požadovať náhradu škody, ktorá mu vznikla neodvádzaním zrážok zo mzdy v jeho prospech.

V prípade, že zamestnávateľ odvádza zrážky zo mzdy iba jednému veriteľovi, prípadne je sám jediným veriteľom, môže pokojne spávať a s poradím veriteľov si nemusí robiť starosti.

Exekúcia

Najväčšiu právnu silu z uvedených prostriedkov má príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy, ktorý je v zákonníku práce ukrytý pod pojmom „výkon rozhodnutia nariadený súdom alebo správnym orgánom“. Zdôrazňujeme, že plnenie na základe príkazu na začatie exekúcie, ako exekučného titulu, má vždy prednosť pred plnením na základe dohody o zrážkach zo mzdy resp. dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov.

Zamestnávateľ je v zmysle exekučného poriadku povinný po doručení exekučného príkazu  začať vykonávať zrážky zo zamestnancovej mzdy, nevyplatiť mu ich a poukázať ich na účet exekútora podľa podmienok uvedených v exekučnom príkaze. Zamestnávateľ má tiež povinnosť vyžiadať si od nového zamestnanca potvrdenie od bývalého zamestnávateľa (aj súčasného, ak má zamestnanec viac zamestnávateľov) o tom, či bol vydaný príkaz na začatie exekúcie alebo exekučný príkaz, ktorým exekútorom bol vydaný a v čí prospech.

Ak sa nový zamestnávateľ o exekučnom príkaze dozvie z iných zdrojov, tak je povinný exekútorovi, ktorý príkaz vydal, do jedného týždňa oznámiť, že je novým platiteľom mzdy. Ak zamestnávateľ so zamestnancom ukončí pracovný pomer a je vedená exekúcia zrážkami zo mzdy, zamestnávateľ o tom musí exekútora, ktorý exekučný príkaz vydal, upovedomiť do jedného týždňa a zaslať mu vyúčtovanie zrážok, ktoré vykonal a vyplatil, oznámiť mu pohľadávky, pre ktoré bol exekučný príkaz vydaný, a aké poradie tieto pohľadávky majú.

V prípade, že si zamestnávateľ nesplní vyššie uvedené povinnosti a v dôsledku toho nebudú zrážky zo mzdy odvádzané oprávnenému veriteľovi vôbec, alebo budú oprávnenému veriteľovi odvádzané čiastočne, vznikne tomuto veriteľovi nárok na náhradu škody, ktorú si môže voči zamestnávateľovi uplatniť tzv. poddlžníckou žalobou. V takomto prípade sa môže ľahko stať, že na konci dňa zamestnávateľ nevykonané zrážky zo mzdy zaplatí veriteľovi z vlastného vrecka.

Aplikačná prax stále nevyriešila otázku, či má oprávnený veriteľ právo použiť poddlžnícku žalobu aj v prípade, keď si zamestnávateľ nesplní svoju povinnosť (i) oznámiť exekútorovi, ktorý príkaz na začatie exekúcie vydal, dočasnú pracovnú neschopnosť svojho zamestnanca, ktorá trvá viac ako 10 dní, pobočku Sociálnej poisťovne, ktorá bude vyplácať zamestnancovi nemocenské a skončenie pracovnej neschopnosti zamestnanca, ako aj povinnosť (ii) oznámiť nástup zamestnankyne na materskú dovolenku, resp. nástup zamestnankyne alebo zamestnanca na rodičovskú dovolenku.

Prikláňame sa k názoru, že veriteľovi v týchto prípadoch právo uplatniť poddlžnícku žalobu patrí, najmä z dôvodu, že škoda mu vznikla neplnením zákonnej povinnosti zamestnávateľa. Na druhej strane je žaloba zo strany veriteľa málo pravdepodobná – najmä z dôvodu pravidelnosti odvádzania zrážok zo mzdy na účet exekútora, čoho dôsledkom je aj pravidelná kontrola tohto plnenia exekútorom.

V skratke, napr. ak na účet exekútora nebudú poukázané zrážky zo mzdy z dôvodu, že zamestnankyňa je materskej dovolenke, exekútor by to mal zistiť najneskôr nasledujúci mesiac a veriteľovi vznikne škoda v takej výške, ktorú sa v drvivej väčšine prípadov neoplatí žalovať. Zamestnávateľom v každom prípade odporúčame plniť svoju informačnú povinnosť voči exekútorovi.

Dohody o zrážkach zo mzdy podľa zákonníka práce

Dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená medzi zamestnancom a zamestnávateľom v zmysle zákonníka práce, stavia zamestnávateľa, na rozdiel od ostatných dvoch zrážkových titulov, do pozície veriteľa. Zamestnávatelia, na zabezpečenie peňažných záväzkov svojich zamestnancov tento inštitút používajú čoraz častejšie, avšak neraz dohodu uzatvoria bez zákonom predpokladaných náležitostí a spôsobia jej neplatnosť.

Dohodu možno uzatvoriť iba so zamestnancom (nie napr. s bývalým zamestnancom), musí byť obligatórne uzatvorená písomne a jej predmetom môže byť len plnenie už existujúceho peňažného nároku zamestnávateľa voči zamestnancovi.

Odborná verejnosť stále nezaujala jednoznačné stanovisko k otázke, či touto dohodou možno zabezpečiť aj záväzok zamestnanca, ktorý ešte nie je splatný. Jej časť sa prikláňa k názoru, že táto možnosť tu je, avšak so samotným výkonom zrážok môže zamestnávateľ začať až po splatnosti peňažného záväzku zamestnanca.1

Zákon neustanovuje minimálnu hranicu zrážok zo mzdy, a preto môže zamestnávateľ zamestnanca motivovať k podpísaniu dohody stanovením priaznivejších podmienok, ako by to bolo napr. pri exekučnom príkaze. Na druhej strane vykonanie zrážok zo mzdy na základe príkazu na začatie exekúcie má v zmysle zákona prednosť pred zrážkami na základe dohody a zamestnávateľ môže na nejaký čas stratiť právo započítať si voči zamestnancovi zrážky zo mzdy, v skratke – najskôr bude musieť uspokojiť pohľadávku na základe exekučného príkazu. V zmysle uvedeného by mal byť zamestnávateľ (najmä pri väčších peňažných záväzkoch zamestnanca) pred podpisom dohody o zrážkach zo mzdy obozretný a vyhodnotiť všetky súvisiace okolnosti.

Dohody o zrážkach zo mzdy podľa občianskeho zákonníka

Ďalšou situáciou, ktorá v praxi často nastáva, je že zamestnanec uzavrie dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov so svojim veriteľom, t.j. treťou osobou (napr. nebankovou spoločnosťou), a to podľa občianskeho zákonníka. Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov v zmysle občianskeho zákonníka zamestnávateľovi priamo ukladá povinnosť odvádzať zrazenú časť mzdy veriteľovi, a to aj napriek tomu, že zamestnávateľ nie je účastníkom záväzkovo-právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom – zamestnancom.

Zamestnávateľ, ktorému bola predložená takéto dohoda, by mal vo vlastnom záujme preskúmať jej autentickosť a úplnosť, a to najmä z dôvodu, aby zrážky zo mzdy neodvádzal osobe, ktorá na ne nemá nárok.

Dohoda môže byť vo všeobecnosti súčasťou inej zmluvy (napr. kúpna zmluva), to ale neplatí pri spotrebiteľských zmluvách, kde musí byť vyjadrená osobitnou listinou. Najpraktickejší spôsob overenia autenticity zmlúv je vyžiadať si od veriteľa alebo zamestnanca originál alebo osvedčenú fotokópiu takejto dohody.

V prípade, že veriteľ alebo zamestnanec zamestnávateľovi ani napriek žiadosti dohodu v tejto podobe neposkytne a zamestnávateľ zrážky zo mzdy nevykoná, bude pre prípad poddlžníckej žaloby disponovať dôkazom o tom, že vo vzniknutej situácii pristupoval zodpovedne a zrážky zo mzdy nevykonával z oprávnených dôvodov.

Každý zo spomenutých zrážkových titulov má svoje špecifiká, avšak ich účel je rovnaký – uspokojenie peňažných nárokov veriteľov zamestnanca. Zamestnávateľ nemôže zrážky zo mzdy zamestnanca robiť v neobmedzenom rozsahu, čo vyplýva z exekučného poriadku, zákonníka práce, ako aj občianskeho zákonníka.

V prípade, že zamestnávateľ dostane viac príkazov na začatie exekúcie, odporúčame mu využiť jeho právo požiadať exekútora o určenie sumy, ktorú má na základe príkazu na začatie exekúcie zrážať, ako aj pomerné nároky jednotlivých veriteľov. V prípade, že zamestnávateľ so zamestnancom uzatvoril viacero dohôd o zrážkach zo mzdy platí, že prednosť má tá dohoda, ktorá bola uzatvorená skôr a v prípade dohôd uzatvorených podľa občianskeho zákonníka sa ich poradie bude určovať dňom ich doručenia zamestnávateľovi.

Záverom uvádzame, že problematika zrážok zo mzdy je omnoho rozsiahlejšia a netýka sa len uvedených zrážkových titulov. Je pri nej potrebné zohľadniť veľké množstvo právnych predpisov a v závislosti od odlišných situácií uplatniť rôzne postupy. Zamestnávatelia by problematiku zrážok zo mzdy nemali brať na ľahkú váhu, zrážkové tituly by nemali hádzať do koša a v prípade neistoty by mali vo vlastnom záujme vyhľadať odborné poradenstvo.

Legenda:

¹ Barancová H. a kol. Zákonník práce. Komentár 1. vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2017, 318-319 s.

 

Zobraziť všetky články od Marek Bugan


O autorovi

Mgr. Marek Bugan – od roku 2018 pracuje ako advokátsky koncipient v advokátskej kancelárii Stentors. V rokoch 2013 – 2015 pracoval ako právny asistent v slovenskej advokátskej kancelárii v centre Bratislavy a v rokoch 2015-2017 bol súčasťou jednej z popredných medzinárodných advokátskych kancelárií pre obchodné právo v strednej a východnej Európe, kde aktívne spolupracoval na rôznych projektoch.

Zameriava sa najmä na oblastipráva obchodných spoločností, práva nehnuteľností, práva duševného vlastníctva s prepojením na pracovné právo a ochranu osobných údajov.

Kontakt: www.stentors.eu / mail: bugan@stentors.eu / mobil:+421 911 156 711

 

 

Odoberajte novinky Biznis klubu na Váš mail

* indicates required

Vyjadri svoj názor

Prepájam podnikateľov, organizujem rôzne stretnutia a vzdelávacie aktivity zamerané na podnikateľov. Rád diskutujem na témy o podnikaní a usmerňujem správnymi otázkami - takto spoločne hľadáme odpovede a riešenia. Som členom Slovenskej živnostenskej komory (predseda krajskej zložky v Nitre). Mám rád kávu, vo voľnom čase brázdim hory na horskom bicykli.

Viac v kategórii Novinky

Najčítanejšie:

Sledujte nás na Facebooku:



Odporúčame



Odporúčame:

Autori článkov pre portál:

Biznisklub.sk ISSN 2585-9250

Marek Štrba – šéfredaktor

Miroslav Gandžala – účtovníctvo

Ing. Michal Kučera – pokladnice, VRP

Ing. Ondrej Mizerák M. Sc. – podnikateľské poradenstvo

JUDr. Martin Bajužík – advokát

Mgr. Andrej Srnka – technické zabezpečenie / GDPR

JUDr. Katarína Kročková – ochrana osobných údajov / GDPR

Ing. Soňa Ondrejková – biznis mentoring a tvorba individuálnych biznis riešení

JUDr. Lenka Katríková – obchodné právo, ochrana osobných údajov, duševné vlastníctvo

JUDr. Zuzana Niederlandová – právo a legislatíva

Ing. Emil BURÁK, PhD. – ekonóm a daňový odborník

Peter Tomčány – účtovníctvo a účtovné poradenstvo

 

Zobraziť všetkých autorov

Na vrch