Spojte sa s nami:

Možné dopady koronavírusu na pracovnoprávne vzťahy v Slovenskej republike. Aké môžu byť dopady na pracovisku?

ilustračný obrázok: pixabay.com

Novinky

Možné dopady koronavírusu na pracovnoprávne vzťahy v Slovenskej republike. Aké môžu byť dopady na pracovisku?

Dopady koronavírusu (COVID-19) na zdravotný stav takmer všetci poznáme, prípadne sme o nich v poslednej dobe veľa počuli. Článkom nechceme v žiadnom prípade prispievať k už teraz napätej situácii. Naopak, účelom článku je prevencia na pracovisku a príprava zamestnávateľov na zmeny v pracovnoprávnych vzťahoch, ktoré môže koronavírus priniesť.

Prevencia je základ

Vzhľadom na povahu koronavírusu a spôsob jeho prenášania, by mal každý zamestnávateľ – bez ohľadu na veľkosť svojho podnikania – aktívne prispievať k tomu, aby riziko nákazy (a jej ďalšieho šírenia) koronavírusom na pracovisku minimalizoval. Zanedbanie prevencie môže okrem ohrozenia zdravotného stavu zamestnancov viesť aj k dodatočným nákladom zamestnávateľa.

Základným a najjednoduchším preventívnym opatrením je vzdelávanie a informovanie zamestnancov o nástrahách koronavírusu. Zamestnávateľ môže napríklad:

  • sprostredkovať zamestnancom relevantné informácie, ktoré publikuje Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky alebo WHO;
  • vyzvať zamestnancov k zvýšenej hygiene za účelom minimalizácie rizika nákazy (na pracovisku – napr. častejšie umývanie rúk mydlom, kýchanie do vreckovky alebo rukáva, vyhýbanie sa blízkemu kontaktu s ľuďmi, ktorí javia príznaky nádchy alebo chrípky; v domácom prostredí – napr. riadne prevarenie mäsa a vajíčok a pod.);
  • sprostredkovať zamestnancom informácie o rizikových krajinách;
  • vyzvať zamestnancov, aby v prípade príznakov ochorenia (t.j. horúčka, kašeľ, sťažené dýchanie, bolesť svalov, bolesť hlavy, únava) vyhľadali lekársku pomoc a ostali doma;
  • zabezpečiť dodatočné ochranné prostriedky na ochranu zdravia, napríklad nosenie rúšok alebo respirátorov;
  • informovať zamestnancov o neprípustnosti diskriminácie a pod.

Ak to povaha Vášho podnikania pripúšťa, môžete zvážiť aj ďalšie preventívne opatrenia, ako sú napríklad:

  • obmedzenie pracovných ciest do zahraničia a ich nahradenie videokonferenciami;
  • výkon práce na diaľku – tzv. „home-office“ a zabezpečenie potrebných IT prostriedkov;
  • ponúknuť zamestnancovi preplatenie celej alebo časti mzdy a pozitívne ho motivovať k tomu, aby v prípade príznakov respiračného ochorenia ostal radšej doma (bude potrebné myslieť nato, aby sa takáto výhoda nezneužívala a prijať vhodné opatrenia);
  • určiť zamestnancom čerpanie dovolenky;
  • vypracovať komplexný pohotovostný plán; a pod.

Keď prevencia zlyhá

Stať sa to môže aj v prípade, že prevencia je regulovaná a dodržiavaná (okolité štáty sú toho príkladom). V prípade, že Váš zamestnanec bude nakazený, budete sa musieť vysporiadať s (i) individuálnym pracovnoprávnym vzťahom s týmto zamestnancom a tiež (ii) s otázkami ohľadom ďalších zamestnancov.

Odporúčame :  Čo má obsahovať pracovná zmluva? Radí odborník JUDr. Lenka Katríková

Zamestnanec v karanténe

V prípade, že zamestnanec ochorie na koronavírus, bude považovaný za práce neschopného a bude mu nariadená karanténa, tak pôjde o dôležitú osobnú prekážku v práci na strane tohto zamestnanca. Zamestnanec je povinný zamestnávateľa o tejto prekážke v práci upovedomiť bez zbytočného odkladu. V zásade sa táto situácia nelíši od klasickej „PNky“.

V prípade dočasnej práceneschopnosti má zamestnanec od zamestnávateľa nárok na náhradu príjmu vo výške:

  • 25 % z denného vymeriavacieho základu počas prvého až tretieho dňa (ak nie je v kolektívnej zmluve dohodnuté vyššie percento);
  • 55 % z denného vymeriavacieho základu počas tretieho až desiateho dňa (ak nie je v kolektívnej zmluve dohodnuté vyššie percento).

(Poznámka: Denný vymeriavací základ sa počíta na základe relatívne komplikovaného zákonom staveného vzorca; avšak zjednodušene povedané tento bude základ približne vo výške priemernej mzdy zamestnanca, samozrejme s niektorými obmedzeniami (napr. v roku 2020 je maximálny denný vymeriavací základ 60,6083 EUR).)

V prípade, že práceneschopnosť presiahne 10 dní, tak vyššie uvedená povinnosť zamestnávateľa zaniká a zodpovednosť za zamestnanca preberie Sociálna poisťovňa, ktorá mu bude vyplácať nemocenské dávky.

Môžeme predpokladať aj situáciu, keď sa zamestnanec vylieči (prípadne ani nebude chorý), avšak (stále) bude v karanténe, ktorú mu nariadi regionálny úrad verejného zdravotníctva (sprostredkovanie cez jeho ošetrujúceho všeobecného lekára). V tomto prípade sa obdobne použije vyššie uvedený postup, nakoľko karanténa zdravého zamestnanca je v zmysle zákona dôležitou osobnou prekážkou na jeho strane.

Otázky spojené so zdravými zamestnancami, ktorí v karanténe nie sú

Zamestnávatelia sa môžu stretnúť hneď s viacerými scenármi, za hlavné považujeme  (i) odmietnutie zamestnancov prísť do práce a túto vykonávať, (ii)  karanténu nariadenú orgánom verejného zdravia, ako preventívne opatrenie.

Odmietnutie zamestnancov prísť do práce a túto vykonávať

V praxi sa môže stať, že v nadväznosti na hrozbu koronavírusu zamestnanci odmietnu prísť do práce a túto prácu vykonávať (napríklad v médiách v týchto dňoch pertraktovaná situácia zamestnancov múzeí v Paríži, Louvri).

Jednou zo základných povinností zamestnávateľa je utvorenie priaznivých pracovných podmienok a zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Zákonník práce myslí pri porušení tejto povinnosti aj na záujmy zamestnanca a poskytuje mu určité práva.

V prípade, že zamestnanec odmietne pracovať z dôvodu bezprostredného a vážneho ohrozenia jeho života alebo zdravia, nemôžete to posudzovať ako porušenie jeho povinností z pracovnej zmluvy.

Kľúčové a nosné bude vždy určenie hranice, kedy k bezprostrednému a vážnemu ohrozeniu životazdravia zamestnanca dochádza. Predpoklady na určenie takejto hranice budú závisieť aj od povahy Vášho podnikania (napr. vyššie riziko predstavuje prípad keď zamestnanec prichádza do styku so širokou verejnosťou, nižšie riziko bude pri kancelárskej práci).

Najpravdepodobnejším scenárom však bude karanténa nariadená orgánom verejného zdravia, ktorú popisujeme nižšie. Nepredpokladáme, že by zamestnanci napr. na základe čítania novín a následnej laickej interpretácie takto získaných vedomostí mohli dôjsť k zákonne a právne odôvodnenému záveru, že ich život alebo zdravie na pracovisku sú bezprostredne alebo vážne ohrozené. Tento scenár však tiež nemožno vylúčiť a aj z uvedeného dôvodu odporúčame otvorenú a priamu komunikáciu medzi zamestnancom a zamestnávateľom.

V prípade, že nejde o bezprostredné ohrozenie života alebo zdravia zamestnanca, tak je zamestnanec povinný prácu vykonať. Ak by zamestnanec do zamestnania neprišiel a svoju neprítomnosť inak neospravedlnil, bude to mať za následok porušenie základnej povinnosti zamestnanca – byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času.

Karanténa nariadená orgánom verejného zdravia

V zmysle zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia je Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva oprávnený nariadiť niekoľko typov opatrení, ktoré môžu mať dopad na Vašu podnikateľskú činnosť, napríklad môže:

  • nariadiť hygienickú očistu osôb a dekontamináciu terénu, budov, materiálu a dopravných prostriedkov;
  • zakázať výrobu, úpravy, úschovy, dopravu, dovoz, predaj a iné nakladanie s vecami, ktorými sa môžu šíriť ochorenia u ľudí, prípadne vydať príkaz na ich neškodné odstránenie;
  • zakázať alebo obmedziť styk časti obyvateľstva s ostatným obyvateľstvom pri hromadnom výskyte závažného ochorenia;
  • zakázať alebo obmedziť prevádzky zariadení, v ktorých dochádza k zhromažďovaniu osôb a pod.

Ako zamestnávateľ budete tieto opatrenia (ak sú vydané) povinný plniť, v opačnom prípade by išlo o porušenie zákona a vystavili by ste sa hrozbám sankcií.

Náklady, ktoré vzniknú s plnením povinností v zmysle vydaných opatrení znáša spoločnosť / zamestnávateľ; náhradu škody si u orgánu, ktorý opatrenie vydal môžete nárokovať v zásade iba v prípade, že preukážete, že nariadenie týchto opatrení bolo nesprávne, prípadne nemalo riadny právny základ.

Ak koronavírus neprepukne, stále sú tu riziká

Zo skúsenosti ostatných krajín vidíme, že rôzne spoločnosti museli v dôsledku chýbajúcich materiálov dočasne zastaviť  výrobu a zatvoriť svoje výrobné haly prípadne inak obmedziť svoju podnikateľskú činnosť. Takéto zastavenie alebo obmedzenie nemá vplyv na plnenie povinností zamestnávateľa voči svojim zamestnancom.

Z hľadiska pracovného práva pri dočasnom zatvorení alebo zastavení výroby  resp. iného podnikania pracovný pomer zamestnanca stále trvá. Neprideľovanie práce zamestnancovi z tohto dôvodu sa v zmysle Zákonníka práce chápe ako prekážka na strane zamestnávateľa.

V prípade, že u Vás pôsobia zástupcovia zamestnancov je možné, že ste pre tento prípad s nimi uzatvoril dohodu o nižšej náhrade mzdy ako je suma vo výške priemerného mesačného zárobku. Uzatvorenie tejto dohody, ak je správne napísaná a vážne prevádzkové dôvody sú dostatočne široko vymedzené, Vám môže počas tohto obdobia ušetriť až 40% nákladov na náhradu mzdy zamestnancov (zákonný minimálny limit je 60% zamestnancovho priemerného mesačného zárobku).

V prípade, že u Vás zástupcovia zamestnancov nepôsobia, tak zamestnancom budete povinný nahradiť mzdu v plnej 100% výške priemerného mesačného zárobku (jeho časti ak prekážky trvajú menej ako mesiac).

Zhrnutie na záver

Otázok ohľadom pracovnoprávnych vzťahov v spojení s koronavírusom, ktoré musia byť vyriešené nie je málo. Ako prvý krok odporúčame dbať na dôslednú prevenciu na pracovisku. Prevencia by mala mať pozitívny vplyv na zdravie zamestnancov a zároveň môže znížiť dodatočné náklady. V prípade, že koronavírus u Vás prepukne, tak sa nevyhnete dodatočným povinnostiam a ďalším pracovnoprávnym problémom; pri ich riešení odporúčame vyhľadať pomoc Vášho právnika.

Odporúčame :  POKRAČOVANIE: Koronavírus (COVID 19) – praktické otázky z pracovného práva

 

Zobraziť všetky články od Marek Bugan


O autorovi

Mgr. Marek Bugan – od roku 2018 pracuje ako advokátsky koncipient v advokátskej kancelárii Stentors. V rokoch 2013 – 2015 pracoval ako právny asistent v slovenskej advokátskej kancelárii v centre Bratislavy a v rokoch 2015-2017 bol súčasťou jednej z popredných medzinárodných advokátskych kancelárií pre obchodné právo v strednej a východnej Európe, kde aktívne spolupracoval na rôznych projektoch.

Zameriava sa najmä na oblastipráva obchodných spoločností, práva nehnuteľností, práva duševného vlastníctva s prepojením na pracovné právo a ochranu osobných údajov.

Kontakt: www.stentors.eu / mail: bugan@stentors.eu / mobil:+421 911 156 711

Vyjadri svoj názor

Prepájam podnikateľov, organizujem rôzne stretnutia a vzdelávacie aktivity zamerané na podnikateľov. Rád diskutujem na témy o podnikaní a usmerňujem správnymi otázkami - takto spoločne hľadáme odpovede a riešenia. Som členom Slovenskej živnostenskej komory (predseda krajskej zložky v Nitre). Mám rád kávu, vo voľnom čase brázdim hory na horskom bicykli.

Viac v kategórii Novinky

Najčítanejšie:

Sledujte nás na Facebooku:



Odporúčame



Odporúčame:

Autori článkov pre portál:

Biznisklub.sk ISSN 2585-9250

Marek Štrba – šéfredaktor

Miroslav Gandžala – účtovníctvo

Ing. Michal Kučera – pokladnice, VRP

Ing. Ondrej Mizerák M. Sc. – podnikateľské poradenstvo

JUDr. Martin Bajužík – advokát

Mgr. Andrej Srnka – technické zabezpečenie / GDPR

JUDr. Katarína Kročková – ochrana osobných údajov / GDPR

Ing. Soňa Ondrejková – biznis mentoring a tvorba individuálnych biznis riešení

JUDr. Lenka Katríková – obchodné právo, ochrana osobných údajov, duševné vlastníctvo

JUDr. Zuzana Niederlandová – právo a legislatíva

Ing. Emil BURÁK, PhD. – ekonóm a daňový odborník

Peter Tomčány – účtovníctvo a účtovné poradenstvo

 

Zobraziť všetkých autorov

Na vrch