Spojte sa s nami:

Názor odborníka na pripravovaný projekt e-Kasa. V čom vidí nedostatky projektu?

online projekt eKasa

Novinky

Názor odborníka na pripravovaný projekt e-Kasa. V čom vidí nedostatky projektu?

Finančná správa SR spolu s Ministerstvom financií SR pripravujú zmenu legislatívy o používaní elektronických pokladní. Poukazujú na výhody tohoto nového systému a na boj proti daňovým podvodom a únikom, ktorý by mal byť úspešnejší a vyzbierať ešte viac peňazí do štátneho rozpočtu.

V akom štádiu je príprava nového zákona o ERP? Ako súčasný zákon vnímajú podnikatelia? Nastanú po novom veľké zmeny? A čo technická časť? Oslovili sme Ing. Michala Kučeru, ktorý sa danej problematike venuje už niekoľko rokov. Niektorí podnikatelia už budú mať povinnosť používať online projekt eKasa od apríla 2019. Budú mať dostatok priestoru a času na tieto novinky?

Pokiaľ sa nič nezmení, tak od apríla budúceho roka (2019) budú musieť všetky hotely, reštaurácie, kaviarne a čerpacie stanice na Slovensku používať registračné pokladnice s online napojením na portál finančnej správy. Niektorí predajcovia tvrdia, že už predávajú pokladnice, ktoré sú pripravené na nový systém.

Pravda je ale taká, že žiadna z elektronických registračných pokladníc a ani softvérov nie je kompatibilná s e-Kasou, pretože Finančná správa nezverejnila komunikačné protokoly pre e-Kasu a nie sú známe ani technické požiadavky na koncové zariadenie. Bez týchto faktov je ťažké odhadovať, koľko budú trvať úpravy a ktoré pokladnice bude možné technicky prispôsobiť.

Michal, ako vnímaš súčasný zákon o ERP? Je podľa Teba tento zákon dokonalý? Prípadne, čo by si na ňom zmenil?

Marek, aj keby sme tu teraz spolu napísali nový zákon, ktorý bude vychádzať z mojej 11-ročnej praxe, tak tento zákon nebude dokonalý. Zákon by mal byť ako sieť. Vo svojom základe by mal odchytiť tie najväčšie ryby a postupným zdokonaľovaním, zhusťovaním siete by mal loviť čoraz menšie rybičky.

Náš zákon o ERP je ako jed – malé ryby kapú, stredné živoria a veľké ryby ním preplávajú bez povšimnutia. Nikto nekontroľuje, či pridávané opatrenia sú účinné a potrebné a tak v zákone len pribúdajú povinnosti, ktoré zaťažujú najmenších podnikateľov.

Novela zákona, ktorá má vstúpiť do platnosti od budúceho roka, tento stav zmení?

E-kasa mala byť pôvodne kópiou EET (elektronická evidence tržeb = EET), ktorá bola zavedená v Českej republike. EET sa v praxi ukázala ako absolútne neúčinná, aj keď to vrcholní predstavitelia nepriznajú. Vzniklo množstvo softvérov pre EET, ktoré upravujú alebo blokujú tržbu, ktorá sa zasiela na finančný úrad.

Po medzirezortnom pripomienkovaní prezident finančnej správy SR informoval o tom, že E-kasa bude mať aj chránené úložisko pre ukladanie dát v off-line režime. Informácie sú ale natoľko zmätočné, že si musíme počkať na finálnu podobu nového zákona.

V svojej podstate ale e-Kasa v stave v akom je navrhovaná neprináša žiadnu zmenu v účinnosti zákona. Keď nákup nenablokujeme, tak sa o tom finančná správa nedozvie bez ohľadu na to, či sa to malo zapísať do fiskálnej pamäte alebo sa to má odoslať online.

Väčšie podvody, ktoré tu boli doteraz sa presunú z hardvérovej úrovne na softvérovú. Softverové prostredie prináša anonymitu, v ktorej nebude možné dokázať vinu konkrétnemu podvodníkovi. Všetky typy kontrol, ktoré boli predstavené ako novinky, mohli byť vykonávané priamo v praxi už aj dnes.

Je teda e-kasa zbytočná?

Online prináša automatické spracovanie tržieb a je to ďalší logický krok vo vývoji registračných pokladníc. Súčasný návrh zákona mi ale pripadá len ako testovacia prevádzka, ktorá bude mať za následok ďalšie novely zákona, ktoré možno budú mať efekt, aký si finančná správa praje. Finančná správa by mala predstaviť celú stratégiu, ako sa bude postupovať a nie len útržky, z ktorých máme odhadovať, čo sa asi bude diať v budúcnosti.

Si dennodenne so zákazníkmi, ktorí riešia tému VRP / ERP v praxi. Ako túto zmenu vnímajú oni? Prípadne, aký majú názor na súčasný zákon? Vyhovuje im?

Podnikatelia sa potrebujú venovať svojmu podnikaniu a nie sledovať a riešiť zmeny v zákonoch. Preto by takéto zákony mali byť novelizované zriedka. E-kasa je 16 novelou zákona 289 od roku 2008. Niektoré zmeny sa nestihli uplatniť v praxi a už boli znova novelizované. Takéto časté novelizovanie zákona podnikateľov zaťažuje, niektorí na jeho dodržiavanie v praxi už rezignujú. Žiaľ, taká je skutočnosť.

Súčasný stav je veľmi negatívny, pretože napriek veľkému mediálnemu publikovaniu stále nie je jasné, aké povinnosti v pripravovanom projekte e-Kasa pribudnú a ktoré odpadnú. Nie je jasné ani to, ktoré pokladnice bude možné prerobiť na online a koľko to celé bude finančne obnášať.

Veľkou výhodou pre podnikateľa má byť fakt, že odpadnú poplatky za servisnú prehliadku.  Kompetentní však na druhej strane pozabudli zdôrazniť fakt, že podnikatelia budú musieť mesačne platiť internetové pripojenie, čo v praxi znamená, že prevádzka elektronickej registračnej pokladnice bude drahšia. Ja všetkým svojim zákazníkom odporúčam, aby si vytvorili finančnú rezervu.

Ako vždy, tak aj teraz táto novela bude mať najväčší dopad na najmenších podnikateľov, ktorí majú staršie pokladnice, ktoré sa už nebudú dať prerobiť (technicky a softvérovo prispôsobiť novým požiadavkám) a tak budú nútení opäť investovať stovky eur do nového zariadenia.

Ako všade, tak aj v súčasnom zákone o ERP sú výnimky – ktorí podnikatelia nemusia používať ERP / VRP. Je to z pohľadu „rovnoprávnosti“ v podnikateľskom prostredí, ktorou sa prezentuje finančná správa, naozaj férové voči podnikateľom, ktorí musia vyhadzovať stovky eur ročne na systémy a zažívať byrokraciu? Nastanú aj tu zmeny alebo ako tento stav hodnotíš Ty?

V tomto smere nenastávajú žiadne zmeny. Navrhovatelia ako keby zabúdali, že každý zákon by mal byť v prvom rade spravodlivý. Zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice delí podnikateľov do dvoch skupín. Prvá je skupina podnikateľov, ktorým štát verí, že celé svoje príjmy riadne priznajú. Druhá skupina je tá, ktorú štát kontroluje a prísne pokutuje za porušenia.

V súčastnosti je to tak, že:

  1. Ten čo predáva kravy, tak pokladnicu nemusí mať, ale ten čo predáva škrečkov, tak pokladnicu musí mať.
  2. Keď periete bielizeň u zákazníka, tak pokladnicu nemusíte mať, ak ju operiete vo svojej práčovni, tak už áno.
  3. Ak predáva parkovné človek, tak pokladnicu musí mať, ak tam dáte automat, tak ten môže byť bez pokladnice.

Takýchto nezmyselných príkladov sa dá uviesť veľmi veľa. Ten, kto nemusí evidovať tržby v pokladnici, sa môže sám rozhodnúť, aký príjem prizná a teda aj aké dane bude musieť zaplatiť. Takýto zákon na Slovensku vytvára veľmi nerovnovážne prostredie a podnecuje k rôznym špekuláciám a nekalým praktikám.

Štát poskytuje zadarmo podnikateľom virtuálnu pokladnicu, preto akékoľvek ohľady na drobných alebo príležitostných predajcov z dôvodu neúmerných nákladov na pokladnicu sú už zbytočné. Paradoxom je, že do zákona nie je potrebné nič doplniť, ale práve naopak. V prípade odobratia niekoľkých odsekov zákon dokáže vyriešiť až 80% podvodov, ktoré sa dejú pri evidencii hotovosti.

 

Aký je váš názor na pripravovaný projekt e-Kasa? Napíšte nám nižšie do komentárov vaše názory, postrehy či otázky, ktoré sa týkajú témy.

 

Zobraziť všetky články od Michal Kučera

 

 

Odoberajte novinky Biznis klubu na Váš mail

* indicates required

 

Vyjadri svoj názor

Prepájam podnikateľov, organizujem rôzne stretnutia a vzdelávacie aktivity zamerané na podnikateľov. Rád diskutujem na témy o podnikaní a usmerňujem správnymi otázkami - takto spoločne hľadáme odpovede a riešenia. Som členom Slovenskej živnostenskej komory (predseda krajskej zložky v Nitre). Mám rád kávu, vo voľnom čase brázdim hory na horskom bicykli.

Viac v kategórii Novinky

Najčítanejšie:

Sledujte nás na Facebooku:

Odoberajte novinky Biznis klubu na Váš mail

* indicates required

Odporúčame



Autori článkov pre portál:

Biznisklub.sk ISSN 2585-9250

Marek Štrba – šéfredaktor

Miroslav Gandžala – účtovníctvo

Ing. Michal Kučera – pokladnice, VRP

JUDr. Ondrej Mizerák – právo a legislatíva

JUDr. Martin Bajužík – advokát

Mgr. Andrej Srnka – technické zabezpečenie / GDPR

JUDr. Katarína Kročková – ochrana osobných údajov / GDPR

Ing. Soňa Ondrejková – biznis mentoring a tvorba individuálnych biznis riešení

JUDr. Lenka Katríková – obchodné právo, ochrana osobných údajov, duševné vlastníctvo

JUDr. Zuzana Niederlandová – právo a legislatíva

Ing. Emil BURÁK, PhD. – ekonóm a daňový odborník

Peter Tomčány – účtovníctvo a účtovné poradenstvo

Krátke informácie zo sveta biznisu

Na vrch