Spojte sa s nami:

Ing. Lukáš Laurinec: Pracovná zdravotná služba (PZS) a jej zmeny v ústrety podnikateľom

Novinky

Ing. Lukáš Laurinec: Pracovná zdravotná služba (PZS) a jej zmeny v ústrety podnikateľom

Pracovná zdravotná služba (PZS) prešla v minulosti viacerými zmenami. Zásadná a pre zamestnávateľov aktuálna je veľká zmena z 1. decembra 2017 a následne menšia z 1. júla 2018. Veľká preto, lebo oproti minulosti sa upustilo od niektorých byrokratických nariadení a v určitom smere sa vyšlo v ústrety podnikateľom.

Zabezpečenie PZS je spájané s hygienou práce alebo hygienickým dozorom, ktorý vykonávajú príslušné regionálne úrady verejného zdravotníctva. Pracovnú zdravotnú službu musia mať pre svojich zamestnancov zabezpečenú zamestnávatelia vo všetkých odvetviach výrobnej a nevýrobnej sféry. Pozor, táto povinnosť sa vzťahuje aj na zamestnávaných dohodárov a určitú skupinu živnostníkov (podrobnosti ďalej v článku).

Pracovná zdravotná služba a jej činnosti

Činnosť Pracovnej Zdravotnej Služby vychádza z povinností zamestnávateľa pri ochrane zdravia pri práci. V tomto smere zákon udeľuje zamestnávateľovi povinnosť:

zabezpečiť opatrenia, ktoré znížia expozíciu zamestnancov a obyvateľov fyzikálnym, chemickým, biologickým alebo iným faktorom práce a pracovného prostredia (ďalej len „faktory práce a pracovného prostredia“) na najnižšiu dosiahnuteľnú úroveň, najmenej však na úroveň limitov ustanovených osobitnými predpismi,

zabezpečiť posúdenie zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia a na základe tohto posúdenia zabezpečiť vypracovanie písomného posudku o riziku s kategorizáciou prác z hľadiska zdravotného rizika v spolupráci s pracovnou zdravotnou službou, a taktiež pri každej zmene pracovných podmienok, ktorá by mohla mať vplyv na mieru zdravotného rizika alebo kategóriu práce z hľadiska zdravotného rizika,

zabezpečiť posúdenie zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia na pracovisku, na ktorom zamestnanci vykonávajú prácu zaradenú do druhej kategórie najmenej raz za 18 mesiacov, tretej kategórie alebo štvrtej kategórie najmenej raz za rok,

zabezpečiť pri posúdení zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia vypracovanie písomného posudku o riziku, ak pracovná zdravotná služba zistila takú zmenu pracovných podmienok, ktorá by mohla mať vplyv na mieru zdravotného rizika alebo kategóriu práce z hľadiska zdravotného rizika alebo písomného záznamu o posúdení rizika, ak pracovná zdravotná služba nezistila zmenu pracovných podmienok,

zabezpečiť pre zamestnancov posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu,

vypracovať prevádzkový poriadok z hľadiska ochrany a podpory zdravia zamestnancov pri práci, ak tak ustanovujú osobitné predpisy,

viesť a uchovávať evidenciu zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu zaradenú do druhej kategórie, tretej kategórie alebo štvrtej kategórie pri expozícii faktorom práce a pracovného prostredia.

Aby mohli byť tieto povinnosti splnené, potrebuje zamestnávateľ spolupracovať s PZS. Vo všeobecnosti platí, že PZS sa delí na medicínsku a nemedicínsku oblasť. Do medicínskej oblasti patrí hlavne vykonávanie lekárskych prehliadok vo vzťahu k práci, na základe ktorých sa posudzuje zdravotná spôsobilosť na prácu. Do nemedicínskej oblasti patrí posudzovanie zdravotných rizík a na základe toho vypracovanie písomného posudku o riziku s kategorizáciou prác z hľadiska zdravotného rizika.

Či už sa jedná o výrobnú alebo nevýrobnú sféru, u zamestnancov dochádza k expozícii faktorom práce a pracovného prostredia.

Týmito faktormi sú: hluk, vibrácie, ionizujúcežiarenie, elektromagnetické žiarenie, ultrafialové žiarenie, infračervené žiarenie, laserové žiarenie, záťaž teplom, záťaž chladom, chemický faktor, karcinogénny a mutagénny faktor, biologický faktor, fyzická záťaž pri práci, psychická pracovná záťaž, zvýšený tlak vzduchu.

Každý jeden faktor obsahuje štyri kategórie podľa stupňa rizikovosti prác. Prvá kategória predstavuje práce s najmenším rizikom, naopak, štvrtá kategória predstavuje vysoko rizikové práce a pracovné činnosti. Výstupom tohto skúmania je určenie kategórie zdravotného rizika pre konkrétnu profesiu alebo pracovné zaradenie.

Posúdenie rizík s kategorizáciou prác je zamestnávateľ povinný zabezpečiť v spolupráci s PZS:

• ešte pred začatím pracovných činností,

• predtým ako sa uvedie prevádzka do činnosti,

• pri každej zmene práce a pracovných činností, ktoré majú vplyv na zdravotné riziko,

• v pravidelných intervaloch podľa kategórie rizika práce a pracovných činností.

Posudok o zdravotnom riziku, pre všetky pracovné pozície, musí mať zamestnávateľ vypracovaný pracovnou zdravotnou službou. Táto povinnosť sa vzťahuje na zamestnancov zamestnaných na trvalý pracovný pomer, zamestnancov pracujúcich na dohodu a taktiež pre jednoosobové spoločnosti. SZČO, ktorá nikoho iného nezamestnáva, musí mať vypracovanýposudok len vtedy ak vykonáva rizikovú prácu (práca zaradená do 3. alebo 4. kategórie).

Prevádzkový poriadok je dokument, ktorý je zamestnávateľ povinný vypracovať a predložiť na schválenie príslušnému regionálnemu úradu. Tento dokument je súhrnom opatrení na ochranu zdravia zamestnancov a ochranu verejného zdravia v zariadení, v ktorom existuje riziko.

Činnosť pracovnej zdravotnej služby zahŕňa najmä:

dohľad nad pracovnými podmienkami,

posudzovanie zdravotnej spôsobilosti zamestnancov na prácu výkonom lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci,

poradenstvo zamerané na ochranu zdravia pri práci a predchádzanie vzniku chorôb z povolania a ochorení súvisiacich s prácou,

navrhuje zamestnávateľovi opatrenia na zníženie alebo odstránenie zdravotného rizika a upozorňuje ho na prácu so zvýšenou mierou zdravotného rizika,

poskytuje zamestnávateľovi a zamestnancom poradenstvo zamerané na plánovanie a organizáciu práce a odpočinku zamestnancov vrátane usporiadania pracovísk a pracovných miest a spôsob výkonu práce z hľadiska ochrany zdravia,

PZS sa zúčastňuje na zlepšovaní pracovných podmienok a na vyhodnocovaní nových zariadení a technológií z hľadiska ochrany zdravia,

spolupracuje so zamestnávateľom pri poskytovaní informácií zamestnancom, vzdelávania a výchovy v oblasti ochrany a kladného ovplyvňovania zdravia, hygieny, fyziológie, psychológie práce a ergonómie.

Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu sa vykonáva na základe hodnotenia zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia a výsledkov lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci. Toto platí pre zamestnancov ako aj uchádzačov o zamestnanie.

Zamestnanci, ktorí vykonávajú, alebo majú vykonávať práce zaradené do 3. kategórie (lekárska prehliadka sa vykonáva raz za dva roky), u prác zaradených do 4. kategórie (lekárska prehliadka sa vykonáva raz ročne).

Preventívne prehliadky sa taktiež vykonávajú u tých zamestnancov, u ktorých si to vyžadujú osobitné predpisy (práca v noci, ručná manipulácia s bremenami, práca na ktorú sa vyžaduje odborná spôsobilosť, …). Preventívna prehliadka sa vykonáva aj u zamestnancov zaradených do 2., 3. a 4. kategórie, ak túto prácu nevykonávali viac ako 6 mesiacov zo zdravotných dôvodov.

Úrad verejného zdravotníctva alebo príslušný orgán verejného zdravotníctva môže nariadiť zamestnávateľovi a fyzickej osobe – podnikateľovi, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby, vykonanie mimoriadnej lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci, ak sa výrazne zmenia faktory práce a pracovného prostredia.

Zamestnávateľ zabezpečí zamestnancovi mimoriadnu lekársku preventívnu prehliadku vo vzťahu k práci, ak má odôvodnené pochybnosti o zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na prácu. Zamestnanec je povinný podrobiť sa preventívnej prehliadke vo vzťahu k práci na účel posudzovania zdravotnej spôsobilosti na prácu. Náklady, ktoré vznikli v súvislosti s posudzovaním zdravotnej spôsobilosti na prácu, hradí zamestnávateľ.

Hlavné zmeny v PZS od 1. decembra 2017

• už nie je možné, aby činnosť PZS vykonával bezpečnostný technik, autorizovaný bezpečnostný technik a ani bezpečnostno-technická služba pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do 1. alebo 2. kategórie,

• u prác 2. kategórie sa riziko vyhodnocuje raz za 18 mesiacov (pôvodne raz za 12 mesiacov). Pri prácach 1. kategórie stačí vypracovať posudok o riziku spolu s kategorizáciou prác jednorazovo (pôvodne raz za 12 mesiacov),

• zamestnávatelia už nie sú povinní zabezpečiť PZS trvalým zmluvným vzťahom,

• ruší sa dodatok o minimálnom časovom rozsahu PZS,

• prioritou kontroly zo strany štátneho dozoru tak prestali byť zmluvy s pracovnou zdravotnou službou, ale práve posudky o rizikách,

• zamestnávateľom sa stanovuje povinnosť umožniť vstup PZS na pracovisko, poskytnúť potrebné informácie a dostatočný čas na plnenie odborných činností.

Nová povinnosť!

Zamestnávateľ musí oznámiť každoročne do 15. januára v elektronickej podobe príslušnému orgánu verejného zdravotníctva údaje týkajúce sa zamestnancov vykonávajúcich prácu zaradenú do 2. kategórie k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka.

V praxi sa stretávame so situáciou, že mnoho podnikateľov nevie čo to je Pracovná zdravotná služba “PZS” a či ju vôbec má zabezpečenú, nepoznajú ani zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Jednou z príčin je fakt, že donedávna (keď PZS mohli zabezpečovať bezpečnostní technici) im bola táto povinnosť zabezpečená v rámci BOZP a teda o viac sa nezaujímali.

Teraz je však situácia iná, zamestnávateľ musí po niekoľkých mesiacoch (počet záleží od rizikovosti prác a pracovných činností) opätovne vykonať posúdenie rizík a ak ho na túto povinnosť bezpečnostný technik neupozornil, tak na to zabudol, resp. o tejto povinnosti ani len netuší. Preto je dôležité aby si zamestnávatelia našli nového partnera na zabezpečenie PZS.

Veľa podnikateľov vníma Pracovnú zdravotnú službu “PZS” ako byrokratický nezmysel, neodvrátiteľným faktom ale ostáva, že obyvateľstvo starne, predlžuje sa produktívny vek (zvyšujúci sa vek odchodu do dôchodku). Kvôli týmto faktom je nevyhnutné, aby zamestnávatelia pre svojich zamestnancov vytvárali vhodné a zdravotne vyhovujúce pracovné podmienky. K dosiahnutiu tohto cieľa im napomáha pracovná zdravotná služba.

Zodpovedným prístupom zamestnávateľov k zdraviu svojich zamestnancov sa docieli to, že obyvateľstvo bude síce dlhšie pracovať, ale zato v lepších a zdravotne vhodnejších pracovných podmienkach. Takéto obyvateľstvo môže svoj život na dôchodku prežiť šťastnejšie, ale hlavne v zdravotnej pohode, bez chorôb z povolania a iných ťažkostí zapríčinených nevhodnými pracovnými podmienkami na pracovisku v období produktívneho veku.

 

 


O autorovi

Ing. Lukáš Laurinec – Sme Go.Praktik, ambulancia všeobecného lekára pre dospelých. Okrem ambulantnej starostlivosti o pacientov poskytujeme Pracovnú Zdravotnú Službu. Od Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky sme získali oprávnenie na výkon PZS týkajúcej sa zamestnancov vykonávajúcich práce zaradené do prvej alebo druhej kategórie. Služby PZS vykonávame v rámci celej SR. Ak nepracujem, tak svoj voľný čas trávim čítaním, turistikou, fitkom a fotografovaním.

Kontakt: Facebook = facebook.com/Go.Praktik alebo www.gopraktik.sk

 

 

Odoberajte novinky Biznis klubu na Váš mail

* indicates required

 

 

Vyjadri svoj názor

Prepájam podnikateľov, organizujem rôzne stretnutia a vzdelávacie aktivity zamerané na podnikateľov. Rád diskutujem na témy o podnikaní a usmerňujem správnymi otázkami - takto spoločne hľadáme odpovede a riešenia. Som členom Slovenskej živnostenskej komory (predseda krajskej zložky v Nitre). Mám rád kávu, vo voľnom čase brázdim hory na horskom bicykli.

Viac v kategórii Novinky

Najčítanejšie:

Sledujte nás na Facebooku:

Odoberajte novinky Biznis klubu na Váš mail

* indicates required

Odporúčame



Autori článkov pre portál:

Biznisklub.sk ISSN 2585-9250

Marek Štrba – šéfredaktor

Miroslav Gandžala – účtovníctvo

Ing. Michal Kučera – pokladnice, VRP

Ing. Ondrej Mizerák M. Sc. – podnikateľské poradenstvo

JUDr. Martin Bajužík – advokát

Mgr. Andrej Srnka – technické zabezpečenie / GDPR

JUDr. Katarína Kročková – ochrana osobných údajov / GDPR

Ing. Soňa Ondrejková – biznis mentoring a tvorba individuálnych biznis riešení

JUDr. Lenka Katríková – obchodné právo, ochrana osobných údajov, duševné vlastníctvo

JUDr. Zuzana Niederlandová – právo a legislatíva

Ing. Emil BURÁK, PhD. – ekonóm a daňový odborník

Peter Tomčány – účtovníctvo a účtovné poradenstvo

 

Zobraziť všetkých autorov

Krátke informácie zo sveta biznisu

Na vrch