Spojte sa s nami:

PhD. Emil Burák: DAŇOVÁ KREATIVITA V. – niektoré finty najbohatších

ilustračný obrázok: pixabay.com

Novinky

PhD. Emil Burák: DAŇOVÁ KREATIVITA V. – niektoré finty najbohatších

Daňové riziká pribúdajú, preto život dáva zelenú daňovej kreativite. Daňová kreativita – spája, kombinuje a integruje znalostí z tak náročných disciplín ako je účtovníctvo, finančno-ekonomická analýza a daňové právo. Daňová kreativita – je vrcholom nadania pre daňové plánovanie a finančný manažment tak v makroekonomike (napríklad EÚ, konkrétny štát) ako aj mikroekonomike (napr. podnik, firma, mesto, obec, občan).

Odporúčame :  PhD. Emil Burák: DAŇOVÁ KREATIVITA II. – SEXI DANE, ako na ne?

Daňová kreativita najbohatších je najagresívnejšia

Na planéte Zem dnes žije viac ako 7 a pol miliardy ľudí. Bohatstvo je rozdelené veľmi nepomerne a nerovnomerne. Niektoré výskumy hovoria, že napríklad kým pred rokom 2008 (2008 začala veľká finančná kríza) 5 percent najbohatších tohto sveta vlastnilo 85 percent movitého majetku tohto sveta, tak v roku 2018 už 1 percento najbohatších (miliardári) ľudí tohto sveta vlastnilo viac ako 95 percent movitého majetku tohto sveta. Je to obrovský skok iba za desaťročie (2008-2018).

Kto sú najbohatší? Odpoveď je zložitá, dá sa diferencovať medzi štátmi, firmami, jednotlivcami. V princípe zo 190 štátov sveta je to cca 20 štátov, združených to tzv. G-20 (predtým to bolo G-8). Z jednotlivcov (každoročne pozri hitparády najbohatších na internete alebo v mesačníku Forbes) ide o tých, ktorí sú aj majiteľmi alebo spoluakcionármi najväčších nadnárodných holdingov a koncernov.

Tieto firmy sa označujú skratkou “TNK” – Trans-Nacionálne Korporácie. Napríklad firmy ako Google, Apple, Starbucks, Amazon, Facebook, atď. Keďže majú najviac financií, môžu si dovoliť platiť aj najlepších, najdravejších a najagresívnejších daňových expertov na kreativitu zdaňovania a optimalizáciu daní.

PRÍKLAD: Daňová alchýmia v rámci zákona – APPLE zakotvil v Írsku

OTÁZKA:

Najväčšie nadnárodné firmy ako Amazon, Pepsicola, Apple, Google a mnohé ďalšie vďaka svojmu bohatstvu a štábom excelentných daňových poradcov sa roky vyhýbaniu plateniu daní tak v Európe, ako aj v Amerike. Drobní a strední musia platiť, ale najbohatší nie? Rieši toto vôbec niekto?  Ako zdaňuje taký APPLE v Európe – počul som, že vraj v Írsku alebo Luxembursku, aby daňovo kreatívne ušetril na daniach? Je táto daňová kreativita legálna alebo nelegálna?

ODPOVEĎ:

Odhalenie firmy Apple poukazuje na systém, ktorý vláda v Írsku zámerne vytvorila, aby poskytla medzinárodnému biznisu dáždnik pre účely minimalizácie daňovej záťaže. Vyššie načrtnutú „daňovú odbočku“ ukázalo svetu vyšetrovanie v USA voči Applu pred pár rokmi.(senátor Carl Levin firmu Apple obvinil z použitia „alchýmie“ a „fígľov“ ku znižovaniu daňových odvodov. Blamoval sa však tým, že nepredložil jediný dôkaz o čomkoľvek nelegálnom v predmetnom konaní Applu.

Dokázal len to, že Apple má šikovných ekonómov a schopných účtovníkov). Podľa Levina jedna z dcér Applu vykázala v období 2009–2012 čistý príjem 30 miliárd dolárov, ale neodviedla ani jediný dolár. Apple se hájí, že od roku 2003 bola jeho írska dcéra zdaňovaná len „dvomi a menej percentami“, ale v krajine vytvorila až štyri tisícky pracovných miest. Pre nič z toho nebolo potrebné zorganizovať senátne „vyšetrovanie“, pretože firma Apple je aj tak pod stálym dohľadom amerických daňových úradov.

Tieto majú veľmi dobré informácie a teda aj predstavu o štruktúre Applu z hľadiska daňovej architektúry. Lebo táto zostáva v princípe nezmenená od roku 1980. Vtip (najmä však dôvtip daňovej kreativity!) je v tom, že americké zisky Applu podliehajú kombinovanej štátnej a federálnej dani 39,1 percenta, najvyššej vo vyspelom svete. Je to taká záťaž, že i keď Apple využíva takmer nulovú sadzbu dane v Írsku, nakoniec je zdanená zhruba 14 percentami, čo je rovnaká sadzba, v ktorej podlieha napríklad v Južnej Kórei zisk hlavného konkurenta Samsungu. Kreativita Steva Jobse z Applu bola legendárna.

Posledné roky však v USA skúmajú jeho účtovnú kreativitu intenzívnejšie. Táto však vo vnútri firmy naďalej trvá. Pred troma rokmi sa objavila správa, že Apple sa vyhol zaplateniu daní vo výške 9 miliárd amerických dolárov na daniach pomocou na prvý pohľad nezmyselného úveru. Následne prišlo senátne vyšetrovanie v USA kvôli tomu, že využil možnosť utiecť pred vysokým daňovým bremenom v USA. Firma uvádzala, že odviedla daň v kvóte 25, 2 percenta, v skutočnosti však zaplatila len 15 percentnú daň.

Rozdiel nazýva vo svojom účtovníctve ako „reserve accounting“. Tieto rezervy obozretne vytvára firma Apple pre prípad, že by niekedy v budúcnosti (napr. ak bude prijatý špeciálny zákon o zdanení takýchto firiem navrhnutý prezidentom USA Obamom v roku 2015) peniaze zaparkované v daňových rajoch musela vrátiť do USA a tam ich zdaniť.  So zaplatenými daňami však tieto rezervy nemajú nič spoločné – preto odborníci hodnotia tento počin ako špeciálne vyvinutý účtovný trik (ktorý jeho konkurencia na trhu vo svete vraj nepoužíva).

Apple si dokáže dovoliť vďaka svojej prosperite naozaj veľa. V roku 2015 prebehla vo finančnom svete správa, že napriek tomu, že má v hotovosti na účtoch cez 150 miliárd dolárov, aj tak si firma vzala úver 17 miliárd dolárov. Prečo takto? Pozitívom a logikou pre Apple bola zmysluplnosť tohto konania v tom, že na kapitálových trhoch bol vtedy prebytok likvidity a tak si firma radšej netradične „požičala“, aby vraj nekonvenčne (prezieravo premyslené a daňovo dôkladne prešpeku-lované) mohla firma Apple za úspešný rok akcionárom vyplatiť o 17 miliárd vyššiu dividendu ešte dovtedy, kým by v USA zaplatila z tohto príjmu deväť miliardovú daň.

Kreatívne účtovníctvo – štandard i nadštandard

Kreatívne účtovníctvo – sa musí použiť vždy štandardne, keď zákon niečo ako teória nerieši, lebo trh a praktický biznis ho predbehli, lebo taký je život. Kreatívne účtovníctvo – sa však aplikuje aj ako neštandardná špekulácia v kontexte s daňami ako ušetriť. Prax vždy v podnikaní a zdaňovaní predbieha teória a táto (ako metodika, daňový zákon) nedokáže reagovať v reálnom čase (just in time) ex ante (ex going), ale dokáže reagovať až s určitým oneskorením – ex post.

Obchod nepočká, lebo často pri náraze na akúkoľvek prekážku odchádza obchodník inde, najmä však vždy hľadá najmenej prácnu a najjednoduchšiu cestu k cieľu. Tomu niet čo vytknúť, odobrujú to pravidlá logiky, logistiky, efektívnosti, hospodárnosti i ekonomiky.

Účtovné postupy však musia reagovať vždy aj na nové (životné, podnikateľské, obchodné, spoločenské) situácie. Princíp je taký, že ak nie je riešenie a skúsenosť z minulosti k vyriešeniu nového problému, treba ho vytvoriť. A vytvorenie (kreativita) vôbec nemusí byť vždy o zámerne nesprávnom účtovnom zobrazení, skôr o spôsobe jeho interpretácie a hľadaní najvhodnejšieho uhlu pohľadu. Najšikovnejší účtovníci a financi dokážu balancovať v rámci zákona i na jeho hrane. Toto história už mnohokrát dokázala a potvrdzuje to neustále.

Veľakrát totiž možnosť takéhoto jednania záleží od kvality alebo nekvality účtovno-daňových noriem.

PRÍKLAD: Daňová kreativita bohatých Grékov – čo na to štát?

OTÁZKA:

Nezodpovedné hospodárenie Grécka, ktorému predčasom hrozil štátny krach, resp. tzv. GREXIT (vyhodenie, odchod Grécka z EÚ) sú nesprávnym a veľmi negatívnym príkladom pre všetky zodpovedné ekonomiky a dobre hospodáriace štáty nielen v EÚ, ale na celom svete. V roku 2012 priniesli viaceré médiá správu, že v Grécku zázračne začali miznúť milionári? Čo je na tom pravdy – išlo o daňovú kreativitu? A čo proti tomu doteraz urobil alebo mohol urobiť daňovo kreatívne štát, aby tomu zabránil?

ODPOVEĎ:

V systéme daní Grécka bolo naozaj viac zvráteností až zvrhlostí.  Zatiaľ čo chudobní a normálne zarábajúci trpia pod vyššími daňami a škrtmi, bohatí grécki lekári a právnici si vo veľkom štýle naďalej odpisujú dane, legálne to dokonca ide aj za nákup jachty. V tamojšej spoločnosti to rozdúchalo veľké vášne. Daňové podvody sa pritom netýkajú len najlepšie zarábajúcich, ale ako konštatuje v Grécku zverejnená štúdia, „s veľkosťou majetku rastie aj chuť krátiť dane“. 

Podľa nej – napríklad v Aténach faktúry za služby u právnika alebo zubára sú polovičné alebo dokonca len tretinové ako skutočná suma, ktorú u nich platíte. Tvárou tvár v túto zažitú prax sa väčšina vládnych opatrení ukazuje ako zbytočné – napríklad nedávno schválená „milionárska daň“, ktorá mala zaťažiť príjem nad pol milióna eur ročne až päťdesiatpercentnou daňou. Pred pár rokmi sa k takémuto príjmu prihlásilo len 200 ľudí, čo je v krajine ako Grécko absurdne nízke číslo.

Podobne zareagovali Gréci, keď štát vyhlásil, že podľa bazénov pri rodinných domoch, začne skúmať veľkosť nezdaniteľných príjmov ich majiteľov. Hoci v Grécku je evidovaných cez 100 tisíc takýchto bazénov, daňovému úradu prinieslo prihlásenie len 300 majiteľov bazónov. O to viac sa však v praxi tešia obchodníci na maskovacie siete (najmä vojenské), ktorých predaj sa niekoľkonásobne zvýšil oproti normálu práve za účelom maskovania týchto bazénov, keď to vláda bude chcieť monitorovať zhora prieskumnými lietadlami, satelitnými snímkami alebo dronmi.

V spoločnosti, ktorá už viac rokov čelí prehlbujúcej sa recesii to však vrie. Úsporné opatrenia totiž zasiahli najmä tých chudobnejších. Legendárna matka Tereza rada pripomínala výrok, že na zemeguli je tak veľa hladujúcich nie preto, že nevieme nasýtiť chudobných, ale práve preto, že nedokážeme nasýtiť najbohatších. Ekonóm k tomu dodáva uvážlivo, že daňová kreativita bohatých a ich schopnosť vyhnúť sa zvýšeným odvodom je nekonečná.

Spoločnosťou pritom v roku 2012 otriasol škandál, keď grécke úrady zatkli šéfredaktora magazínu „Hot Doc“, ktorý zverejnil zoznam Grékov, ktoré v snahe vyhnúť sa plateniu daní vyviezli peniaze z krajiny a uložili ich na švajčiarske kontá. Škandál sa dotkol aj viacerých vysokopostavených spolupracovníkov premiéra.

Daňová kreativita štátov G20 – opatrenia proti daňovým únikom

Legálne kúzlenie s daňami a praktiky, ktoré dokážu ušetriť miliardy, sú know-how, ktoré si rozvíja tak štát ako aj súkromná firma (Viac o tom pozri v knihe „Daňová kreativita-zreteľahodné príklady). Len o tom nehovoria rovnako nahlas, hoci obaja sú naň hrdí.

Už viac ako desaťročie Európska únia signalizuje postih daňovej kriminality najmä zavedením tzv. reverse of charge – ako techniky na zabránenie karuselovým daňovým podvodom na dani z pridanej hodnoty. Súčasne implementáciou praktík v rámci stratégie proti erózii daňovej bázy a presúvaniu ziskov. Sľubov je však viac ako činov. Cieľom je najmä obrana pred legálnym kúzlením s daňami v réžii Google, Apple a ďalších najbohatších nadnárodných korporácií.

PRÍKLAD: Proti erózii daňovej bázy a presúvaniu zisku (Daňová kreativita štátov G20)

OTÁZKA:

Počul som, že sa údajne schyľuje sa ale na horšie časy, lebo vlády im chcú daňové triky zatrhnúť? O čo ide? Evidujem informáciu, že nadnárodné giganty ako Google, Yahoo, Amazon a ďalšie obrali okrem vlastných materských štátov (USA) aj Európskú úniu na daniach šikovne o miliardy eur? Je to pravda? V čom spočíva podstata ich trikov?

ODPOVEĎ:

Evidujeme tento problém dlhodobo na daňovej scéne sveta i Európy. Už viac rokov deklaruje Európska únia i najsilnejšie krajiny sveta, že urobili v daňovej obrane (ochrane) štátov významné systémové kroky. Ministri financií štátov zo skupiny G20 začiatkom októbra 2015 prijali stratégiu proti “erózii daňovej bázy a presúvaniu zisku” (Base Erosion and Profit Shifting – BEPS). Plán, ktorý vypracovala Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD), je založený na jednoduchej zásade: zisky sa majú zdaňovať tam, kde sa vytvoria.

Ministri sa dohodli, že daňové úrady štátov si budú vzájomne odovzdávať informácie o aktivitách nadnárodných korporácií. Mali by tak získať prehľad o globálnom rozdelení ich príjmov, zaplatených daniach a o distribúcii ekonomických aktivít medzi krajinami, v ktorých pôsobia. Britská vláda medzitým pritvrdila a voči internetovým korporáciám ako sú Google, Facebook, Yahoo, Amazon, eBay a pod., lebo zaviedla 25 percentnú daň z obratu.

Africké štáty zase začali od zahraničných ťažobných koncernov vyberať transakčnú daň. To všetko sú reakcie na daňové úskoky korporácií, ktoré podľa odhadu OECD v globálnom meradle znižujú príjmy štátov ročne o 100 až 240 miliárd dolárov.

Závery – zhrnutie

Najčastejšie spôsoby, ktorými sa megafirmy a TNK hrdia ako úspešnou daňovou kreativitou efektívne na daniach ušetriť, sú napríklad: transferové oceňovanie (Transfer pricing), daňový šíber (Transfer mispricing), holandský sendvič s dvojitou whisky (Double Irish With Dutch Sandwich), exkluzívne zmluvy s vládami (napr. v Luxembursku), atď.

Odporúčame :  PhD. Emil Burák: DAŇOVÁ KREATIVITA IV. – taktika daňového pragmatika

 

Zobraziť všetky články od Emil Burák


O autorovi

Ing. Emil BURÁK, PhDIng. Emil BURÁK, PhD. – autor (55) – je známy ekonóm a lektor, daňový odborník, znalostný pracovník a vysokoškolský učiteľ. Je nadšený vzdelávač, ktorý viac ako štvrťstoročie pomáha budovať daňovú osvetu na Slovensku. Má za sebou vyše 30-ročnú prax najmä v riadení, financiách a ekonomike. Pracuje v oblasti financií – z toho v daňovej oblasti 22 rokov.

Vo vrcholovom manažmente pracoval 12 rokov – v privátnom (banky) i štátnom (daňové a finančné riaditeľstvo) sektore. Jeho autorské dielo počíta aj 20 kníh (+5 v spoluautorstve) a vyše 1800 odborných článkov doma i v zahraničí.

V prípade potreby viac aj na: www.osobnosti.sk; www.financniodbornici.sk

 

 

Odoberajte novinky Biznis klubu na Váš mail

* indicates required

Vyjadri svoj názor

Prepájam podnikateľov, organizujem rôzne stretnutia a vzdelávacie aktivity zamerané na podnikateľov. Rád diskutujem na témy o podnikaní a usmerňujem správnymi otázkami - takto spoločne hľadáme odpovede a riešenia. Som členom Slovenskej živnostenskej komory (predseda krajskej zložky v Nitre). Mám rád kávu, vo voľnom čase brázdim hory na horskom bicykli.

Viac v kategórii Novinky

Najčítanejšie:

Sledujte nás na Facebooku:



Odporúčame zo sveta ekonomiky



Odporúčame:

Autori článkov pre portál:

Biznisklub.sk ISSN 2585-9250

Marek Štrba – šéfredaktor

Miroslav Gandžala – účtovníctvo

Ing. Michal Kučera – pokladnice, VRP

Ing. Ondrej Mizerák M. Sc. – podnikateľské poradenstvo

JUDr. Martin Bajužík – advokát

Mgr. Andrej Srnka – technické zabezpečenie / GDPR

JUDr. Katarína Kročková – ochrana osobných údajov / GDPR

Ing. Soňa Ondrejková – biznis mentoring a tvorba individuálnych biznis riešení

JUDr. Lenka Katríková – obchodné právo, ochrana osobných údajov, duševné vlastníctvo

JUDr. Zuzana Niederlandová – právo a legislatíva

Ing. Emil BURÁK, PhD. – ekonóm a daňový odborník

Peter Tomčány – účtovníctvo a účtovné poradenstvo

 

Zobraziť všetkých autorov

Na vrch