Spojte sa s nami:

Slovenských podnikateľov trápia nasledovné témy. Súhlasíte alebo by ste niečo doplnili?

Novinky

Slovenských podnikateľov trápia nasledovné témy. Súhlasíte alebo by ste niečo doplnili?

Podnikať na Slovensku nie je vôbec jednoduché. Podnikatelia sa namiesto podnikania venujú rôznym byrokratickým výmyslom, častým legislatívnym zmenám, daňovým zaťaženiam, kontrolám z úradov, ktoré v mnoho prípadoch konajú nad rámec zákona a vedome tlačia podnikateľov do hraničných situácií. Ako to všetko stíhajú sledovať? Je vôbec záujem podnikať na Slovensku? Viac nám napovie nasledovná – štatistika počtu vzniknutých a zaniknutých firiem.

K témam podnikania sa denne vyjadrujú desiatky podnikateľov v diskusnom fóre na Facebooku – Učíme sa podnikať. Podeliť sa o svoje skúsenosti môže každý.

Odporúčame :  Odborník radí: Podnikatelia pozor! Používateľom VRP hrozí pokuta 330 eur

Slovenských podnikateľov trápia nasledovné témy:

1. Zmena slovenskej legislatívy. Tá sa mení pomerne často. Veľmi často. Bežný podnikateľ nemá šancu odsledovať všetky novinky, ktoré sa ho priamo dotýkajú – počnúc od účtovníctva, personalistiky a daní, odpadov, ochrany osobných údajov (GDPR), bezpečnosti pri práci a pod. Otázka je, kedy má podnikateľ podnikať? Často sa bavíme o legislatívnych zmenách, ktoré sú v praxi iba pár mesiacov a potom nasleduje ich úprava. Po čase opäť. Po parlamentných voľbách to taktiež nie je nič nové a výnimočné.

V našom regióne sa zrejme držíme hesla – “nová metla dobre metie“.

2. Nárast nevzdelanej konkurencie. Čo to znamená v praxi? Kto chcel začať podnikať pred približne 25. rokmi – mal to veľmi ťažké. Preto starí podnikatelia často spomínajú na tie časy minulé, ako to tu bolo a ako sa dal rozbehnúť biznis – trh bol “prázdny” a celkovo podnikanie bolo v tom čase považované za tabu. Konkurencie bolo podstatne menej. Dnes tu máme internet a tak možnosti “ako rozbehnúť biznis” sú skoro neobmedzené a nízkonákladové.

V mnoho prípadoch postačí aj pár desiatok eur a založenie živnosti je za jeden deň hotové. Podnikať tak začínajú aj ľudia, ktorí nemajú žiadne, ani len základné znalosti o podnikaní všeobecne alebo cenotvorbe, o tom, čo je cashflow a ako s ním pracovať, aby prežili. Bez akejkoľvek analýzy trhu a cieľovej skupiny, podnikateľského plánu a výpočtov všeobecne. Pohľad cez ružové okuliare však netrvá dlho.

Často sa tak stretneme s prestrelenými cenami, ktoré sú podozrivo nízke, pre podnikateľa v konečnom dôsledku strata a pád. Po rokoch ho už na trhu nenájdeme – jednoducho to zabalil s typickým “na Slovensku sa podnikať nedá”. Ruku na srdce – problém je zrejme niekde inde. Vo vzdelaní a plánovaní.

3. Podpora podnikania od štátu je minimálna. V mnoho prípadoch sú schvaľované zákony proti domácim podnikateľom s podporou pre veľké nadnárodné korporácie, úľavami na daniach, možnosťami zamestnávania zamestnancov a výhod od štátu pre spriaznené osoby formou rôznych tendrov, ktoré formou subdodávky vykonáva x-tá firma v poradí (príklad – IT firmy, stavebníctvo). Nič nové na našom malom Slovensku. Odnesie si to nakoniec ten posledný – lebo “reštruktualizácia” podniku alebo buď rád, že máš zákazky s “našimi” ľuďmi.

Podnikáte? Akou formou vám prispel štát na podnikanie a jeho rozvoj? Uľahčil vám niekedy niečo?

Netvrdíme, že podnikateľ by mal čakať s natrčenou rukou a byť závislý od štátnej podpory. No ak dokážeme podporiť veľkých, ktorí jedného dňa odídu – prečo nepodporiť aj domáce firmy, ktoré sa dedia z generácie na generáciu? Nikam neodídu? Ktoré tu roky rokúce platia dane, odvody, príspevky a poplatky za to, že si dovolili podnikať?

*Neberieme v úvahu nenávratnú podporu od ÚPSVaR pre začínajúcich SZČO pri splnených podmienkach.

Odporúčame :  Podnikateľský príbeh Imricha Kovaľa: V istom momente som pochopil, že kríza nie je katastrofa, ale príležitosť

4. Čierna práca. Tú pociťujú najmä živnostníci a malé firmy, ktoré sú odkázané na povinnosť dodržiavať rôzne zákony, bezpečnosť pri práci,  hygienické minimá, úhrady daňovej licencie (pri s.r.o – už je zrušená), povinnosť platiť odvody do zdravotnej a sociálnej poisťovne, mať rôzne registrácie na úradoch (finančná správa – elektronická komunikácia, VRP/ERP – vedenie prijatej hotovosti), dosiahnuté vzdelanie či certifikáciu na preukázanie odbornej spôsobilosti a pod, či rôzne iné byrokratické úhrady (napr. pri počúvaní hudby v priestoroch – SOZA ..) V porovnaní s niekým, kto si vezme “fušku” a za prácu si vypýta “čistý peniaz bez dépéhá” s úsmevom na tvári. Jednoducho, tu sa seriózne konkurovať nedá. Či azda áno?

Z dlhodobého hľadiska to likviduje nielen živnostníkov, ale aj ničí pracovný a podnikateľský trh a cenotvorbu ako takú. To si mnoho ľudí z verejnosti neuvedomuje, pričom práve aj týmto spôsobom sa ničí stredná trieda a podporuje sa rozvoj čiernej práce bez záruky. Mnoho živnostníkov nedokázalo prekonať tieto bariéry a radšej zrušili živnosť / podnikanie – no svoju činnosť vykonávajú aj naďalej. Lebo trh chce platiť čo najmenej a nerozlišuje to, či niekto platí dane a odvody alebo nie. Kvalita je nepodstatná, cena prvoradá.

5. Hrozba menom Čína. Čína pomohla mnoho podnikateľom porásť, ale mnohých doviedla aj na mizinu a krach. Tá prvá skupina vychytala produkt alebo obdobie a doviezli sem novinky, na ktorých kráľovsky zarobila. Sú to prevažne obchodníci, ktorým je jedno čo dovezú – cieľ je lacno kúpiť a drahšie predať. Tá druhá skupina mala výrobky vyrábané v EÚ, prípadne v našich domácich firmách, no ekonomika nepustí a tak cenotvorba týchto produktov sa stala “pridrahá”. Logicky. Téma cla a napodobenín je už kategória sama o sebe.

Tu verejnosť (i mnoho firiem) objavila nový lacný tovar  a príležitosť menom “Made in China”. To, na čo sme boli zvyknutí, sa zrazu začalo dovážať za “pár drobných” a samozrejme, v neporovnateľnej kvalite. Pričom netrpí len domáce hospodárstvo a ekonomika, ale v konečnom dôsledku aj domáce firmy, ktoré sa zaoberali výrobou a následne vývojom svojich technológií, ale i zamestnávali mnoho ľudí. Takto sa sem k nám doviezli lacné hotové produkty, firmy boli donútené ukončiť svoju činnosť, ľudia zostali bez práce. Možno to znie ako sci-fi.

Ak si to vezmeme z dlhodobého hľadiska – problém tu je a bude čoraz väčší. Nejedná sa len o vývoz kapitálu mimo našej krajiny, ale o to, čo má a bude mať aj v budúcnosti najväčšiu hodnotu je – vývoj a vzdelanie, dáta. Nie práca a hrubá pracovná sila. Na tú je už naša krajina z pohľadu zahraničných investorov “drahá” a náročná.

6. Eurofondy a dotácie. Možno to na prvý pohľad môže vyznieť divne – avšak práve to by mohlo mať úspech a podporovať podnikanie. No nie? No realita na Slovensku je “troškovo” niekde inde. Pekným príladom sú kauzy z pred pár týždňov, kde sa čerpajú dotácie nekalým spôsobom na účely, ktoré sú uvedené iba na papieri. Prípadne druhá možnosť je aj tá, že dotácie “nakopli” firmy tým spôsobom, že umelo dokázali znižovať ceny produktov / služieb na trhu. Tým skomplikovali situáciu na trhu iným firmám. Ten, kto potrebuje dotáciu ako soľ, ju nedostatne – lebo balík sa vyčerpal.

Odporúčame :  Podnikateľský príbeh Martina Pribilu: Kamarát sa zasmial, že ten dom vyzerá ako krtkova torta. A tak vznikol názov "krtkodom"

7. Problém s ľuďmi – nájsť zodpovedných a serióznych zamestnancov. Áno v poslednej dobe je to dosť závažný problém nielen na Slovensku, ale i v okolitých krajinách EÚ. Pri prvom stretnutí a prečítaní životopisu – nie je problém. Skoro 100%-ný človek, konečne boli vyslišané prosby firmy. Prax po krátkom čase ukáže, že daný záujemca si svoj životopis “prikrášlil” a jeho znalosti nie sú ani zďaleka také, aké opísal. Dokonca sú známe aj prípady, pri ktorých nový zamestnanec po podpísaní pracovnej zmluvy nastúpil na dlhodobú PN. A ďalší šedivý vlas na hlave podnikateľa je na svete. Možno aj dva.

Brigádnici – taktiež problém. Neprídu na dohodnuté miesto, prípadne ďalej vôbec nekomunikujú / nedvíhajú telefón / neodpisujú na sms.

8. Nefunknčné stavovské organizácie. Na Slovensku je x stavovských organizácií, asociácií, združení, komôr a cechov. Ktorá stavovská organizácia vás napadne ako prvá? Ako a kedy vám pomohla? Prípadne, viete na koho sa máte obrátiť s vaším problémom? Zmysel stavoských organizácií je v tom byť nápomocný, združovať ľudí z danej profesie a tým pádom sa od stavovskej organizácie očakáva nielen podpora, ale aj rozhovor a vedenie diskusii s politikmi pri zmenách zákonov a takpovediac “lobovať” za záujmy členov týchto organizácií. (Odporúčame sa zamerať na Slovenskú živnostenskú komoru)

9. Strach z inovácií. Stroje nahradia ľudí a vezmú im prácu. Označenie Industry 4.0 alebo Priemysel 4.0. Verejnosť si myslí, že firmy chcú nahradiť ľudí strojmi len preto, aby nikomu nemuseli platiť výplaty, dovolenky a že je to vlastne podvod na ľudí. Hm. Kto vyrobí stroje? Kto ich navrhne? Kto ich ďalej riadi? To, že čím ďalej je menší dopyt po práci “za pásom” a je výhodnejšie tam mať automatizovanú linku, neznamená, že firma už ľudí nepotrebuje. Práve naopak.

Vznikajú tak nové pracovné pozície, nové možnosti, nové vízie. Vzdelanie a vývoj. Tak, ako prvý parný stroj uľahčil ľudstvu prácu, to isté sa deje aj dnes. Niektoré povolania zanikajú, iné vznikajú (pred 100 rokmi nikto nepotreboval ITčkára a softvér, dnes zas nepotrebujeme človeka na zapaľovanie sviec v pouličnom osvetlení). Prirodzený vývoj a evolúcia. Stále tu však bude priestor pre remeselné práce a takpovediac “handmade” – ručne vyrobené.

Príležitosť je všade naôkol nás. A je len na nás, ktorej sa chytíme alebo ju ofrfleme.

Odporúčame :  Vláda odsúhlasila ďalší antibyrokratický balíček pre podnikateľov. Tá by mala priniesť podnikateľom úsporu vyše 7 miliónov eur ročne.

10. Neplatenie faktúr. Náš národný šport. Veľmi málo podnikateľov si overuje bonitu svojich budúcich partnerov. Vznikajú tak časom nemilé prekvapenia a zistenia, v akom stave sa partner nachádza a že vlastne krachuje. Dôvodov môže byť viac – od zlých alebo žiadnych zmlúv, nevyjasnených podmienok a nárokovania si na reklamáciu v podobe “ja vám nič nevyplatím, však to je celé zle” a podobne. Aká je vaša skúsenosť? Určite máte i vy perličky, ktoré stoja za spomenutie.

 

Zabudli sme na niečo? Pridajte svoj postreh nižšie v komentári:

 

 

Odoberajte novinky Biznis klubu na Váš mail

* indicates required

Vyjadri svoj názor

Prepájam podnikateľov, organizujem rôzne stretnutia a vzdelávacie aktivity zamerané na podnikateľov. Rád diskutujem na témy o podnikaní a usmerňujem správnymi otázkami - takto spoločne hľadáme odpovede a riešenia. Som členom Slovenskej živnostenskej komory (predseda krajskej zložky v Nitre). Mám rád kávu, vo voľnom čase brázdim hory na horskom bicykli.

Viac v kategórii Novinky

Odporúčame

336x280-1502371483.png

Najčítanejšie:

Sledujte nás na Facebooku:

Odoberajte novinky Biznis klubu na Váš mail

* indicates required



Autori článkov pre portál:

Biznisklub.sk ISSN 2585-9250

Marek Štrba – šéfredaktor

Miroslav Gandžala – účtovníctvo

Michal Kučera – pokladnice, VRP

JUDr. Ondrej Mizerák – právo a legislatíva

JUDr. Martin Bajužík – advokát

Andrej Srnka – technické zabezpečenie / GDPR

JUDr. Katarína Kročková – ochrana osobných údajov / GDPR

Ing. Soňa Ondrejková – biznis mentoring a tvorba individuálnych biznis riešení

 

Advertisement
Na vrch